7 túr po horách s dych berúcimi výhľadmi

Z lokalít priam stvorených na pešie túry sme tentokrát vybrali tie, čo sú o niečo menej frekventované než klasiky slovenskej turistiky a ktoré spája pôsobivosť okolitých výhľadov vyrážajúca dych. O ďalších turistických tipoch sa dočítate napríklad v našich článkoch o dolinách a tiesňavách, výletoch po Vysokých Tatrách s mladšími ratolesťami či o turistike na bicykli po pútavých cyklotrasách.

1. STOH A POLUDŇOVÝ GRÚŇ (MALÁ FATRA)

Autor: Jerzy Opiola (zdroj: commons.wikimedia.org)

Popri slávnych dominantách Malej Fatry akými sú Malý a Veľký Rozsutec si pozornosť turistov zaslúžia aj vrcholy Stoh a Poludňový Grúň, ktoré možno spojiť do jednej túry. Jej ideálnym začiatkom je lokalita Štefanová vo Vrátnej doline pri Terchovej, odkiaľ postupne stúpate lesmi a hoľou do sedla Medziholie a ďalej na vrchol Stoh s nadmorskou výškou 1607 metrov. Nasleduje klesanie do Stohového sedla a opätovné, avšak tentokrát už menej prudké stúpanie na vrchol Poludňový Grúň vo výške 1460 metrov nad morom. V tomto momente máte už chodenie do kopca za sebou a môžete si vychutnať pozvoľné klesanie do Štefanovej, prechádzajúc okolo Chaty na Grúni. Trasa patrí k stredne náročným, dosahuje výraznejšie prevýšenie a s dĺžkou 11 kilometrov trvá jej prejdenie v priemere päť a pol hodiny.

Chcem navštíviť Stoh a Poludňový Grúň (Malá Fatra)

2. BYSTRÁ (ZÁPADNÉ TATRY)

Autor: Opiola Jerzy (zdroj: sk.m.wikipedia.org)

S nadmorskou výškou 2248 metrov nad morom je Bystrá najvyšším vrchom Západných Tatier a súčasne miestom, odkiaľ môžete uloviť najlepšie zábery jeho známeho suseda, Kriváňa. Vrchol obklopený Gáborovou, Bystrou a Kamenistou dolinou je najlepšie dostupný z oblasti Podbanské, odkiaľ vás povedú viaceré trasy. Žltou farbou značený chodník Bystrou dolinou z Hrdova na pomedzí Podbanského a Pribyliny si na prejdenie vyžaduje zhruba štyri hodiny. O niečo dlhšia modrá trasa vedie z Podbanského cez Kamenistú dolinu do Pyšného sedla a odtiaľ mení farbu na červenú a smeruje na vrchol Blyšť, klesá do Bystrého sedla a zase stúpa na Bystrú. Ak by ste zatúžili po dlhšom výstupe, zvoľte Úzku a následne Račkovu dolinu od Pribyliny a na Bystrú prídete cez Bystré sedlo a zdola obídete Blyšť.

Chcem navštíviť Bystrú (Západné Tatry)

3. KRÁĽOVA HOĽA (NÍZKE TATRY)

Autor: Jerzy Opiola (zdroj: commons.wikimedia.org)

Kráľova hoľa s výškou 1946 m n. m. patrí k významným vrchom Slovenska a spája sa tak s osobou Juraja Jánošíka, ako aj štúrovcami. Od jej mena sa celá východná časť Nízkych Tatier nazýva Kráľovohoľskými Tatrami a pramenia pod ňou rieky Hron, Hornád, Hnilec a Čierny Váh. Od roku 1960 ju korunuje charakteristický televízny vysielač s meteorologickou stanicou. Turisti si môžu pre prechádzku na hoľu zvoliť chodník vedúci z malebnej obce Šumiac pri Červenej skale alebo chodník začínajúci v susednom Telgárte, prípadne obe destinácie prepojiť a v jednej z nich váš výlet začať a v druhej zase skončiť. Tak či onak si Kráľova hoľa vyžiada niečo cez tri hodiny vášho času, počas ktorého prekonáte prevýšenie vyše tisíc metrov a zostanete očarení výhľadom doširoka a doďaleka až do Vysokých Tatier.

Chcem navštíviť Kráľovu hoľu (Nízke Tatry)

4. SIVEC (ČIERNA HORA)

Autor: Jan Starec (zdroj: commons.wikimedia.org)

Výškou 781 metrov nad morom síce Sivec medzi slovenskými vrchmi nevyniká, idylickou panorámou všadeprítomných lesov a vodných tokov sa mu však vyrovná len máloktorá iná lokalita. Vrch prezývaný Šivec alebo Šivá skala nájdete v rovnomennej prírodnej rezervácii, v pohorí Čierna Hora neďaleko Košíc. Najčastejšie sem turisti smerujú od vodnej nádrže Ružín, prípadne od obce Košická Belá cez sedlo Galová. Od Ružínu vás žlto značený chodník povedie po Ružínskych lúkach a sedle Priehyba pod Sivcom, ak zase dáte prednosť zelenej, prejdete do sedla cez Sivecké lúky, odkiaľ si môžete odskočiť na vyhliadku na Drienkovej skale. Ani jedna cesta nie je príliš náročná a obe trvajú asi štyri hodiny. Okolo Sivca si môžete všimnúť rôzne krasové jaskyne a jeho hrebeň často pokrýva voňavá prikrývka farebných kvetín.

Chcem navštíviť Sivec (Čierna Hora)

5. HREBEŇOM VEĽKEJ FATRY

Autor: Caroig (zdroj: sk.wikipedia.org)

Krajinársky pestrá Veľká Fatra pozýva na turistiku z viacerých strán a túru po jej hrebeni môžete začať napríklad z Liptovských Revúc alebo Tureckej. Ak zvolíte prvú variantu, prejdete počas nej niektorými z charakteristických vrchov pohoria presahujúcich nadmorsku výšku 1500 metrov. Hoci túra zaberie vzhľadom na svoju dĺžku takých osem až deväť hodín, členitá príliš nie je. Z Liptovských Revúc prechádzate rázcestím pod Čiernym Kameňom a sedlom Ploská až na vrchol Ploskej a ak by vás počas výstupu práve zastihlo zlé počasie, vydajte sa do neďalekej Chaty pod Borišovom. Z Ploskej vás chodník hrebeňa Veľkej Fatry dovedie cez Chyžky až na Ostredok a Krížnu. No a z Krížnej je to už len o pozvoľnom klesaní Rybovským sedlom a zakončením túry príjemnou prechádzkou Suchou dolinou späť do Liptovských Revúc.

Chcem navštíviť Hrebeňom Veľkej Fatry

6. ĽADONHORA (KYSUCKÁ VRCHOVINA)

Autor: Michal Jakubský (zdroj: commons.wikimedia.org)

Na prvý pohľad dobre viditeľný najvyšší bod Dolných Kysúc je vyhlásený za prírodnú rezeráciu a na jeho vrchole stálo v časoch doby železnej hradisko, po ktorom tu dodnes môžete nájsť pár stôp. Štartovacími a cieľovými bodmi výletníkov pre 999 metrov vysokú Ľadonhoru sú tradične Kysucké Nové Mesto, Horný Vadičov a Dolný Vadičov. Skúste napríklad trasu z Horného Vadičova, ktorá sa začína prudším stúpaním na vrchol Ľadonhory, neskôr sa však znižuje do Sedla pod Ľadonhorou a Pod Poľanou. Tu si môžete vybrať medzi pochodom dlhým hrebeňom vedúcim do Kysuckého Nového Mesta, počas ktorého máte krásy Kysúc ako na dlani alebo zísť po Stenách do Dolného Vadičova. Časovo prvý prípad vychádza na štyri a pol hodiny, druhý trvá o niečo menej.

Chcem navštíviť Ľadonhoru (Kysucká vrchovina)

7. JAHŇACÍ ŠTÍT (VYSOKÉ TATRY)

Autor: Kristo (zdroj: sk.wikipedia.org)

Menej známy vrchol Vysokých Tatier by v itinerári žiadneho poctivého turistu chýbať nemal, už aj preto, že výstup naň je tak trochu výzvou. Pustiť sa doň môžete od autobusovej zastávky Biela voda na pomedzí Tatranských Matliarov a Kežmarských Žľabov vo Vysokých Tatrách. Sledujte chodník značený žltou farbou po rázcestie Šalviový prameň a odtiaľ k Chate pri Zelenom plese. Nasleduje prechod Červenou dolinkou a z jej konca strmšie stúpanie po hrebeni, ktoré vám uľahčia istiace reťaze až sa konečne ocitnete v nadmorskej výške 2229 m n. m. na vrchole Jahňacieho štítu. Tu sa môžete sa kochať panorámami Belianskych Tatier a Medoďolov a po dostatočnom oddychu sa vydať späť tou istou cestou, ktorou ste prišli. Trasa patrí k fyzicky náročnejším, trvá asi 8 až 9 hodín a spája sa s prevýšením 1229 metrov.

Chcem navštíviť Jahňací štít (Vysoké Tatry)