1. PROSIECKA A KVAČIANSKA DOLINA
Tieto dve doliny nachádzajúce sa v Chočských vrchoch sú všeobecne považované za najkrajšie na Slovensku a hoci je ich možné navštíviť aj osobitne, väčšina turistov dá prednosť ich spojeniu do jedného výletu. Náučný chodník Prosieckou a Kvačianskou dolinou oplýva strednou náročnosťou, zaberie v priemere šesť hodín a je prístupný po celý rok. Začína sa v obci Prosiek, z ktorej vstúpite do Prosieckej doliny a čoskoro môžete obdidovať jej najužšie miesto, Vráta. Prejdete cez rázcestie Vidová, odkiaľ sa dá odskočiť k 15 m vysokému vodopádu Červené piesky. Nasleduje Svorad a výstup na vrch Prosečné poskytujúci nádherné výhľady na Liptov. Cesta neskôr klesá do sedla Ostruhy a do doliny Borovianky, ktorá vás zavedie k unikátnej technickej pamiatke, mlynom Oblazy. Po zvyšok trasy prechádzate cez Kvačiansku dolinu a výlet zakončíte v obci Kvačany. Do Prosieku sa možno dostať späť pešky, autobusom alebo taxíkom. Viac informácií nájdete tu.
Chcem navštíviť Prosiecku a Kvačiansku dolinu
Obe doliny spadajú do regiónu Turiec a národného parku Veľká Fatra. Sú označované za najkrajšie v regióne a možno ich prejsť tak pešky ako aj na bicykli. Najlepším štartovacím bodom pre spoznávanie Gaderskej a Blatnickej doliny je obec Blatnica v martinskom okrese, odkiaľ vykročíte v ústrety kratšej Blatnickej doline. Tá vyniká útvarom Skalné oko, zrúcaninou hradu Blatnica a rázcestím Kráľova studňa, kde stojí pomník venovaný hrdinom SNP, symbolický cintorín a útočisko pre turistov. Neskôr prejdete do Gaderskej doliny, kde zaujme jedinečný skalný útvar Čertova brána, známa filmová kulisa. Táto dolina je plná brál ale aj podzemných priestorov, leží tu napríklad zatiaľ neprístupná jaskyňa Mažarná, ku ktorej sa priblížite počas výstupu na vrch Tlstá. Pri Gaderskom potoku stojí aj príjemné odpočívadlo Mlynčekovo a dolina prechádza do lokality Dedošová. Oblasť sa vyznačuje tiež prítomnosťou vzácnych živočíšnych a rastlinných druhov.
Chcem navštíviť Gaderskú a Blatnickú dolinu
V útrobách Slovenského raja narazíte na viaceré tiesňavy, pričom môžete dať prednosť pokojnej a tiesňave Piecky alebo jej dlhším a náročnejším kolegom Veľký Sokol a Sokolia. Najobľúbenejšou spomedzi tunajších tiesňav je ale Suchá Belá, ktorej prejdenie trvá približne štyri hodiny. Aby ste sa sem dostali, vydajte sa do obce Hrabušice v okrese Spišská Nová Ves a odtiaľ do rekreačného strediska Podlesok. Už po pár minutách chôdze sa ocitnete v Suchej Belej, kde nájdete všetko, čo k Slovenskému raju patrí, teda rebríky, reťaze, skalné a vodné útvary. Nechýbajú krásne vodopády ako Misové vodopády, Okienkový a Korytový vodopád. Tiesňava sa postupne mení v les, až prídete na vrchol Suchej Belej. Nasleduje klesanie do rázcestia Pod Vtáčím hrbom a odtiaľ do oblasti Kláštoriska, kde stojí za pozornosťkartuziánsky kláštor. Po lúkach a lesoch napokon miniete rázcestie Hrdlo Hornádu až dôjdete ku konečnému bodu túry späť do Podlesku.
Chcem navštíviť Suchú Belú
Podmanivou dolinou Nízkych Tatier vás prevedie náučný chodník s 12 informačnými tabuľami. Trasa vedúca Demänovskou dolinou má stredne ťažkú obtiažnosť a dá sa absolvovať približne za štyri a pol hodiny v oboch smeroch. Začína sa v turistickom stredisku Jasná pri parkovisku, ktorý prináleží hotelu Grand a postupuje popri Vrbickom plese a Mikulášskej chate do oblasti Otupné a na rázcestie Tri vody. Pustíte sa do zdolávania hlavného hrebeňa Nízkych Tatier cez Dereše do Brhliska a od rázcestia Pod Orlou skalou vás chodník privedie s výhľadom na Chopok na najvyšší bod výletu, do Lukovej (1675 m). Odtiaľ pozvoľne klesáte do Peknej vyhliadky, rázcestia Široká dolina a popri žlbnkotajúcom potôčiku Demänovka do rázcestia Pod Krčahovom. Z neho je už do cieľa v podobe chaty Lúčky iba na skok. Ak by vám zostala energia, neváhajte si odskočiť aj do blízkych jaskýň, Demänovskej jaskyne slobody a Demänovskej ľadovej jaskyne.
Chcem navštíviť Demänovskú dolinu
Úchvatná Zádielska tiesňava je situovaná v rovnomennej doline pri obci Zádiel na ceste medzi Rožňavou a Košicami. Spadá do územia národného parku Slovenský kras a prechádza ňou náučný chodník s ôsmymi informačnými tabuľami, z ktorých sa dozviete mnoho zaujímavého. Túra je považovaná za stredne náročnú a v celej dĺžke sa dá zvládnuť približne za tri hodiny. Tiesňava vďačí za svoj vznik aktivite potoka Blatnica, ktorý vytvoril bralá a skalné objekty ako napríklad Cukrovú homoľu. V ich spoločnosti vystúpate až k miestnej horárni a k lokalite Na Skale, odkiaľ sa vám naskytne pôsobivý výhľad doširoka a doďaleka. Potom už zostupujete a trasu zakončíte tam, kde ste ju aj začali, teda v obci Zádiel. V tiesňave existujú mnohé jaskyne, nie sú však prístupné verejnosti. Ak budete po výlete disponovať dostatkom času, odskočte si aj do susednej Hájskej doliny, známej vďaka nádherným Hájskym vodopádom.
Chcem navštíviť Zádielsku tiesňavu
Táto dolina je pýchou národného parku Malá Fatra a rozkladá sa medzi vrchmi Boboty, Veľký Rozsutec, Poludňový Grúň, Chleb, Veľký Kriváň a ďalšími. Ide o významné centrum cestovného ruchu v blízkosti Terchovej, ktoré v zime disponuje kvalitnými lyžiarskymi strediskami a počas roka láka na svoje početné turistické trasy, z ktorých si môžete vybrať tú, ktorá vám najviac vyhovuje. Zatiaľčo niektoré sú dostupné len pešky, do iných sa dá vydať aj na bicykloch. Veľkej obľube sa vo Vrátnej doline napríklad teší trasa prechádzajúca cez tiesňavy Jánošikove diery, ktorá sa skladá z Dolných, Horných a Nových Dier. Celú tiesňavu tvorí vyše 20 vodopádov, ako aj mnohé rebríky, reťaze a kuriózne skalné objekty. Obdobné tiesňavy vás na začiatku cesty povedú, aj ak sa rozhodnete pre výstup na vrcholy Veľký a Malý Rozsutec.
Chcem navštíviť Vrátnu dolinu
Domovom týchto tiesňav sú Súľovské vrchy neďaleko Považskej Bystrice a Považskej Teplej. Vďaka ich blízkej vzdialenosti ich môžete spojiť do zhruba päť hodín dlhého výletu strednej náročnosti, alebo si zvoliť len niektorú z nich. Manínska tiesňava je považovaná za najužší kaňon Slovenska, zatiaľčo v Kostoleckej existuje najväčší skalný previs na našom území. Tiesňavami prechádza náučný chodník, ktorý sprevádzajú viaceré horské hrebene a známe skaly ako Dračí hrebeň, Tisia veža a Slnečné skaly. Pred vami sa otvoria úzke priechody, skaly pripomínajúce hrnce či skalná ihla Panvička. Vstúpite do dedinky Záskalie a za ňou do Kostoleckej tiesňavy vynikajúcej úžasnými skalnými stenami a rebrami. Nasleduje sedlo Bosmany, obec Kostolec a chodník, ktorý vás privedie na Veľký Manín a odtiaľ späť do Manínskej tiesňavy. Po ceste si môžete všimnúť niektoré vzácne živočíšne druhy, ako aj školu, v ktorej kedysi učil Peter Jilemnický.
Chcem navštíviť Manínsku a Kostoleckú tiesňavu
Vo Vysokých Tatrách nájdete nespočet turisticky lákavých dolín a pokiaľ si trúfnete, môžete zvoliť túru vedúcou dvojicou z nich, Bielovodskou a Veľkou Studenej dolinou. Prejdenie tejto túry zaberie približne deväť hodín, pričom je náročná tak svojou dĺžkou ako aj prevýšením (1318 m). Je ju možné absolovať z oboch strán, od novembra do júna zvykne byť ale časť trasy uzatvorená. Začína sa na Lysej Poľane, odkiaľ sa po širokej ceste presuniete do Bielovodskej doliny, najkrajšej a najdlhšej v Tatrách. Postupným stúpaním prejdete okolo Hviezdoslavovho vodopádu a Zamzrnutého plesa do rázcestia pod Poľským hrebeňom. Po ďalšom stúpaní sa ocitnete na najvyššom bode trasy, Prielom (2290 m) a neskôr klesáte Veľkou Studenou dolinou, prechádzajúc okolo Zbojníckej a Rainerovej chaty na Starolesniansku poľanu a následne na Hrebienok. Z neho vás do Starého Smokovca už pohodlne odvezie pozemná lanovka.
Chcem navštíviť Bielovodskú a Veľkú Studenú dolinu
Na prvý pohľad nenápadnú Králickú tiesňavu objavíte pri obci Králiky nad Banskou Bystricou. Verejnosti je z nej dosiaľ sprístupnený úsek v dĺžke dvoch kilometrov, ktorý by sa mal rozrásť v budúcnosti na sedem kilometrov dlhú cestu. Tiesňavu vytvoril miestny Farebný potok, ktorého najzaujímavejšou časťou je sedem metrov vysoký Králický vodopád. Na ten je najkrajší pohľad na začiatku jari, keď sa v Kremnickom pohorí topí sneh alebo po väčších dažďoch. Po celej dĺžke Králickej tiesňavy prechádza náučný chodník a možno ho absolvovať v oboch smeroch. Uvidíte tu tiež skalné bralá vysoké aj 20 metrov a menšie skalné jaskyne, ako aj chránené druhy živočíchov a rastlín. Táto túra je fyzicky aj časovo nenáročná a bez problémov ju tak možno absolvovať s deťmi.
Chcem navštíviť Králickú tiesňavu
V neposlednom rade vám odporúčame skúsiť výlet Jarabinskými tiesňavami, o ktorých ste už možno počuli aj pod menom Jarabinský prielom. Nachádzajú sa pri obci Jarabina, v blízkosti Starej Ľubovne a národného parku Pieniny, kde vám základné dáta o nich dodá informačná tabuľa. Dosahujú dĺžku 800 metrov a vznikli ako následok riečnej aktivity potoka Malý Lipník. Tiesňavy sú na niektorých miestach veľmi úzke a nachádza sa v nich päť kaskád, skalnaté korytá nazývané Bane, menšie korýtka zvané Vane aj mohutné skalné steny s dierami, ktorým sa hovorí Jarabinské pece. Prechod Jarabinskými tiesňavami je ľahko zvládnuteľný aj pre malé deti a môžete ho spojiť s výletom k hradu Stará Ľubovňa a skanzenu v podhradí.
Chcem navštíviť Jarabinské tiesňavy