vodných a veterných mlynoch či mostoch rozličných podôb nájdeme na Slovensku aj ďalšie jedinečné pamiatky technického rázu, o ktorých sa oplatí vedieť. Súčasne si spomenieme aj niekoľko múzeí, ktoré s vývojom vedy a techniky nielen u nás priamo súvisia. Ak sa teda vaše deti radi dozvedajú ako a prečo veci fungujú tak ako fungujú, hor sa s nimi na výlet podľa týchto tipov.
Domovom Slovenského technického múzea je sídlo Kapitánsky palác na Hlavnej ulici v Košiciach. Expozícia jediného múzea tohto druhu na Slovensku je veľmi prehľadne rozdelená do sekcií chémie, fyziky, energetiky, kováčstva, baníctva a ďalších odborov vedy a techniky. Pivnice múzea sú premenené na dobové bane s autentickými modelmi využívanými pri ťažbe, na horných poschodiach zistíte aké telefóny, písacie stroje či hodiny sa používali v minulosti, zatiaľčo v planetáriu nakuknete aj na nebeskú oblohu. Veľkej obľube sa medzi návštevníkmi Slovenského technického múzea teší Vedecko – technické centrum pre deti a mládež a tiež Sieň elektrických výbojov, kde natrafíte na viaceré interaktívne ukážky a kde deti nasýtia svoju zvedavosť na maximum. Neváhajte sa potom vydať po stopách ďalších zaujimavostí, ktorých je v centre Košíc skutočne habadej.
Chcem navštíviť Slovenské technické múzeum
Františkova huta je nazývaná aj Hámor a nachádza sa medzi oravskými obcami Nižná a Podbiel v oblasti doliny Studeného potoka v smere do Zuberca. Ide o pozostatky haly železnej huty, ktorá bola postavená v roku 1836 a využívala sa do roku 1863. Je významným príkladom spriemyselňovania oravského regiónu, pričom v nej vyniká hlavne 12 – metrov vysoká pec, vonkajšie múry, kanále, samotný hámor a dúchadlová komora. Zaujímavosťou je, že Františkovu hutu využil pre svoje filmy Tisícročná včela a Nejasná správa o konci sveta aj režisér Juraj Jakubisko. Dnes je objekt voľne dostupný turistom a v auguste sa v ňom pravidelne konávajú ukážky práce s tavením železnej rudy. Zamierte z neho s chuťou aj do skanzenu v Podbieli a Múzea oravskej dediny v Zuberci.
Chcem navštíviť Františkovu hutu
Unikátny vodný žľab je posledným zachovaným žľabom tak na Slovensku, ako aj v Európe. Dosahuje dĺžku vyše dvoch kilometrov a postavený bol za účelom splavu vyrúbaného dreva z hôr do doliny harmaneckého potoka v priebehu 19. storočia. Nájdete ho v doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci v blízkosti Banskej Bystrice, pričom stavebným materiálom žľabu bolo výhradne drevo smrekov a jedlí. Žľab bol uznaný národnou kultúrnou pamiatkou, pred pár rokmi ho podrobili kompletnej rekonštrukcii a starajú sa oň Mestské lesy Banská Bystrica. Tie zabezpečujú v prípade záujmu výlet s odborným výkladom a dňa 23. apríla organizujú slávnostné spustenie tohtoročnej plavebnej sezóny. Popri časti vodného žľabu v doline Rakytovo vedie náučný chodník spestrený informačnými tabuľami a najľahšie sa sem dostanete od Harmaneckej jaskyne, oba ciele môžete teda spojiť do jedného výletu.
Chcem navštíviť vodný žľab v doline Rakytovo
Národná kultúrna pamiatka, prešovský solivar je skutočným technickým unikátom datujúcim sa do 17. storočia, ktorý sa skladá z viacerých objektov a dnes ho spravuje Slovenské technické múzeum v Košiciach. Ťažba a neskoršie spracúvanie soli má v oblasti dlhú históriu, počas ktorej sa využíval čerpací mechanizmus gápeľ nad šachtou Leopold. Toto miesto je významnou súčasťou prehliadky solivaru rovnako ako jednotlivé drevené nádrže čeretne, kde sa budúca soľ skladovala. Nazriete tiež do kováčškych dielní a zočíte dnes už vzácnu banícku klopačku. Prechádzku po prešovskom solivare zakončíte v soľnej varni, kde sa získaval konečný produkt v podobe kryštalickej soli a dnes tu stoja viaceré fotografická expozícia a autentické modely. V okolí môžete navštíviť Múzeum rusínskej kultúry, vodárenskú vežu či hvezdáreň spojenú s planetáriom.
Chcem navštíviť solivar
Toto múzeum sa môže pochváliť lákavou polohou v modernej stavby krčiacej sa rovno pod majestnátnym Trenčianskym hradom, návštevu oboch objektov tak môžete samozrejme vhodne prepojiť. Ako už jeho meno napovedá, nakuknete v Múzeu kolies Etop do historického vývoja jedného z najdôležitejších vynálezov človeka v dejinách. Uvidíte kolesá z dreva, kameňa, gumy, plastov, ako aj kolesá použité v prvých autách, bicykloch či dokonca vo Formule 1. Súčasťou múzea je predajňa tematických suvenírov, dobová kolárska dielňa a interaktívna herňa, kde sa učením hrou niečomu priučia nielen deti. Okrem exponátov si v múzeu možno pozrieť napríklad aj autentické plagáty, film venovaný osobe Henryho Forda alebo si príjemne oddychnúť v tieni hradu pri miestnom jazierku s rybičkami.
Chcem navštíviť Múzeum kolies Etop
Východoslovenské mesto Medzev neďaleko Košíc je mimo iného známe vďaka svojej bohatej kováčskej a roľníckej tradícii. Mnohí z tunajších kováčov pracovali v usadlostiach nazývaných hámre, ktoré boli stavané v blízkosti vody v Medzeve už od 14. storočia a slúžili na spracúvanie železa, ocele a ďalších kovov. Tie čo sa podarilo zachovať až do súčasnosti, majú dnes štatút technických pamiatok. Jeden z nich menom Tischlerov hámor má pod svojou správou Slovenské technické múzeum v Košiciach a dozviete sa v ňom ako sa kedysi hámre stavali a železo kulo. Turistom sú okrem toho otvorené niektoré ďalšie hámre v Medzeve a priľahlej Šugovskej doline, ktorých návštevu je ideálne dohodnúť vopred. Váš výlet zároveň môžete obohatiť o návštevu miestneho Múzea kinematografickej a fotografickej techniky rodiny Schusterovej a neďalekej Jasovskej jaskyne.
Chcem navštíviť hámre v Medzeve
V meste Holíč v skalickom okrese bola v roku 1743 vybudovaná jedna z prvých manufaktúr na Slovensku, za stavbu ktorej bol zodpovedný manžel Márie Terézie, František Štefan Lotrinský. Táto manufaktúra pokračovala v práci tunajších habánskych dielní, produkujúcich vyhľadávaný fajansový riad z keramiky a rozprestierala sa v komplexe viacerých budov. V tých sídlili dielne na úpravu keramiky a jej maľovanie, ako aj miestnosti, v ktorých stáli pece, tehelne či glazúrovňa. Dnes je táto manufaktúra prepojená s Mestskou galériou a hneď pri nej zočíte aj kruh vytvorený z tajomných megalitov. Zaujímavými turistickými tipmi sú v Holíči tiež unikátny veterný mlyn a tunajší zámok, v ktorom sídli Mestské múzeum.
Chcem navštíviť manufaktúru v Holíči
Pokiaľ ste výraz ľadovňa dosiaľ príliš nepočuli, tak vedzte, že ide o kamenný objekt v horách pripomínajúci pivnicu, ktorý sa kedysi používal na skladovanie mäsa zvierat ulovených pri poľovačkách v podstate ako chladnička. K najlepšie zachovaným ľadovniam na Slovensku patrí táto vo Vlachove v rožňavskom okrese na brehu rieky Slaná. Postavená bola v priebehu 19. storočia na pozemku pripadajúcom tunajšiemu kaštieľu, ktorý patril významnej rodine Andrássyovcov. Stavitelia grófskej ľadovne sa snažili o podobnosť s egyptskou hrobkou, preto pred ňou v minulosti stáli štyri sfingy a jej strecha je pyramídového vzhľadu. K ľadovni sa dostanete poľahky z obce po značenom chodníku a stojí tu aj informačná tabuľa. Vlachovo sa pritom môže popýšiť aj ďalšími technickými pamiatkami, ako je vysoká pec Karlova huta a kováčska šmitňa.
Chcem navštíviť grófsku ľadovňu
Menované múzeum je súčasťou Agrokomplexu v Nitre a venuje sa predovšetkým tradičným spôsobom obrábania pôdy, potravinárskemu priemyslu a remeslám. Nájdete v ňom tiež netradičný skanzen so včelínmi, senníkmi a salašom, približujúci život ľudí juhoslovenských nížin v minulosti. Premávajú ním aj tri parné rušne Nitrianskej poľnej železnice. V Slovenskom poľnohospodárskom múzeu okrem toho vaše deti na vlastné oči a zblízka uvidia ako sa kosí, mláti obilie, lisuje olej či vyrába víno a môžu sa tiež zúčastniť jazdy kurióznym traktorbusom. Určite sa oplatí využiť blízkosť múzea k nitrianskej botanickej záhrade alebo sa prejsť aj na Nitriansky hrad.
Chcem navštíviť Slovenské poľnohospodárske múzeum
Obec Špania dolina nachádzajúca sa v okrese Banská Bystrica sa už v minulosti preslávila ako jedno z významných centier baníctva na Strednom Slovensku. Tieto časy pritom po sebe v obci aj v jej blízkom okolí zanechali mnohé kultúrne a technické pamiatky, vrátane kuriózneho Špaňodolinského banského vodovodu. Ten prevádzal po štyri storočia od 16. storočia vodu v dĺžke 42 kilometrov spod Prašivej v Nízkych Tatrách cez Polianku až do blízkosti miestnych baní a je tak nielen najstarším, ale aj najdlhším svojho druhu u nás. Z väčšiny vodovodu sa už zachovali len časti kamennej konštrukcie, v lokalite Izbice pod Jelenskou skalou však bola vybudovaná autentická drevená reprodukcia časti tejto hydrotechnickej pamiatky spolu so sochou žliabkára a oddychovým altánkom. Oblasťou zároveň prechádza pútavý turistický chodník vedúci z Donovalov do Šachtičiek.
Chcem navštíviť Špaňodolinský banský vodovod