Jedinečný skanzen vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku vznikol na vrchu Úložisko pri nádrži Liptovská Mara a dostupný je z obce Bobrovec. V čase mladšej doby železnej tu stálo praveké sídlisko, ktoré počas 4. - 1. storočia p. n. l. obývala keltská kultúra z kmeňa Kotínov. Ide o jednu z najstarších pamiatok liptovského regiónu, kde boli objavené predmety z keramiky, železa, bronzu, aj opevnené hradby. Archeoskanzen Havránok je vlastne súborom zrekonštruovaných keltských stavieb, ktoré zahŕňajú napríklad obrannú vežu, obetnú šachtu, pece, každodenné obydlia a pozostatky neskoršieho stredovekého hradiska. Liptov s jeho bohatou ponukou turistických a rekreačných aktivít z neho navyše máte ako na dlani a v lete sa v archeoskanzene konávajú rozličné kultúrne a historické podujatia.
Kostolec je súčasťou pohoria Považský Inovec a týči sa nad obcou Ducové v piešťanskom okrese. Okrem panoramatického pohľadu na Dolné Považie je návršie tiež významné vďaka hradisku z epochy Veľkej Moravy, hoci sa v ňom našli aj dôkazy ľudskej prítomnosti ešte z doby kamennej. Okolo prvého tisícročia n. l. bolo na Kostolci postavené kniežatske sídlo, ktoré sa neskôr využívalo ako pohrebisko a následne pre vojenské ciele. Dnes je hradisko Kostolec národnou kultúrnou pamiatkou s ohradeným nádvorím, obrannými múrmi, základmi rotundy a modelom strážnej veže. V júli okolím prechádzajú cyrilo - metodské púte a vy sa po svojej návšteve nezabudnite z neho vybrať aj do netradičnej zoo Nový Zéland pri Novom Meste nad Váhom.
Obec Gánovce v okrese Poprad a archeologické nálezisko je povinnou destináciou každého správneho študenta histórie a archeológie. V blízkej kope travertínových skál boli totiž objavené pozostatky pravekého človeka. Gánovecký človek bol neandertálcom a žil v tejto oblasti pred vyše sto tisíc rokmi. Odliatok jeho lebky bol objavený len náhodou pri ťažbe travertínu v roku 1926, dnes je súčasťou expozície Národného múzea v Prahe a nášmu pravekému predkovi venuje pozornosť aj Podtatranské múzeum v Poprade . V okolí Gánoviec sa hlavne v lokalite Hrádok postupne objavili aj iné kosti neandertálcov a fosílie pravekých rastlín. Nehovoriac o tom, že je z obce pôsobivý výhľad na Vysoké Tatry v pozadí a počas horúcich dní sa môžete schladiť v kúpaliska AquaSpa.
Popri ruinách rímskeho tábora Gerulata v Rusovciach sa na území Bratislavy nachádza aj iné antické dedičstvo v podobe národnej kultúrnej pamiatky menom Villa Rustica. Rozprestiera sa na území Veľkej lúky, kam sa dostanete z Dúbravky po turistickom chodníku značenom zelenou farbou. Stavba ja datovaná do tretieho storočia nášho letopočtu a objavili ju v roku 1982. Jej účel nie je presne známy, predpokladá sa ale, že fungovala ako sídlo germánskeho boháča udržiavajúceho dobré vzťahy s Rimanmi. Súčasťou Villa Rustica tak nepochybne boli aj rímske kúpele, hoci dnes sa z celého objektu zachovali prevažne kamenné základy. Napriek tomu je ale ideálnym cieľom na príjemnú prechádzku mimo ruchu veľkomesta.
Ľud kyjatickej kultúry počas doby kamennej obýval časť južného Slovenska a severného Maďarska. Dal si záležať na rituálnom spaľovaní mŕtvych, ktoré po sebe zanechávalo popolcové polia. Najlepším príkladom podobného žiarového pohrebiska je Archeologický pamätník kyjatickej kultúry nad obcou Kyjatice v okrese Rimavská Sobota. Patrí k nemu pohrebná hranica, popolnica, mohyly z kameňa a viaceré predmety, ktoré členovia tunajšej komunity denne využívali. Z informačných tabulí sa dozviete mnohé poučné informácie a neskôr sa môžete vybrať k miestnemu stredovekému kostolíku alebo aj do susednej obce Drienčany, kde funguje Múzeum slovenskej rozprávky venované Pavlovi Dobšinskému a malebné slnečné hodiny.
Pri dedinke Bojná v okrese Topoľčany je v lesoch Považského Inovca situované hradisko pochádzajúce z prelomu ôsmeho a deviateho storočia n. l. Hradisko Valy s rozlohou 12 ha spravuje Archeologické múzeum Veľkej Moravy v Bojnej a nájdete v ňom informačné tabule, zrekonštruované obydlia, vonkajšie opevnenie či dvorec s jamou, v ktorej sa skladovali obilniny a iné potraviny. V hradisku sa našli rozličné pamiatky ranného kresťanstva ako napríklad vzácne pozlátené plakety, zbrane, zvony, šperky, hrivny, ale aj remeselnícke a poľnohospodárske nástroje. Prehliadku hradiska môžete absolvovať s odborným sprievodcom a po jej ukončení sa prejsť k rozhľadni Marhát a ďalším archeologickým lokalitám označeným Bojná II a III.
Nižná Myšľa je obec košického okresu, v blízkosti ktorej sa na kopci Várhegy nad sútokom riek Torysa, Hornád a Olšava nachádza dôležité archeologické nálezisko s objavmi z čias otomanskej kultúry. Archeologický ústav SAV tu pracuje od roku 1977 a vďaka svojmu výskumu odhalil dve osady z doby bronzovej, pohrebisko a tiež postavil skanzen MYSSLE s replikami pravekých obydlí. V osadách sa našiel veľký počet nádob, objektov z bronzu, kameňa a kostí. Veľkou zaujímavosťou bol zdobený hlinený vozík, ktorý sa pravdepodobne využíval na hranie. V Nižnej Myšli sa detailnej histórii náleziska venuje tunajšie archeologické múzeum sídliace v stredovekom kláštore spolu s mníšskymi katakombami a výstavou minerálov.
Pod menom Kelemantia leží rímsky tábor pri obci Iža v lokalite Leányvár na brehoch Dunaja, kde mu kedysi stál naproti legionársky tábor Brigetio. Rímsky tábor v Iži spadal do hraničného systému Limes Romanus vybudovaného na obranu impéria, vznikol v čase markomanských vojen v druhom storočí nášho letopočtu a po ukončení bitiek sa prestal využívať. Do dnešných čias sa v Iži dochovali základové múry, opevnenia a pozostatky brány z kameňa. Objavili sa tu početné predmety z keramiky, šperky, mince či objekty majúce vojenské využitie. Tábor má štatút národnej kultúrnej pamiatky a funguje ako prírodné múzeum s informačnými tabuľami. Dodatočné informácie sa o ňom dozviete v blízkom Rímskom lapidáriu v Komárne.
Toto dedičstvo praveku sa nachádza pri obci Smolenice v trnavskom okrese a výlet k nemu tak možno prepojiť s návštevou Smolenického zámku a jaskyne Driny. Praveké hradisko Molpír je dostupné po náučnom chodníku vedúcom od kostola v Smoleniciach a ide o miesto na ploche 12 ha. Tu v 7. storočí p. n. l. príslušníci kalenderberskej civilizácie vybudovali dve predhradia, tri nádvoria, kultové miesto, veže, brány a ďalšie prvky pravekého mesta. Už čoskoro by hradisko malo prejsť rozsiahlym obnovovacím procesom, zatiaľ ale môžete vkročiť aj do Múzea Molpír v priestoroch bývalej fary. Tunajšie expozície sa zaoberajú nálezmi z hradiska, obecnou etnografiou a osobami Štefana Baniča a Štefana Jastrabíka.
Archeologické múzeum púchovskej kultúry nie je samo osebe náleziskom, napriek tomu si však miesto v našom článku zaslúži. Verejnosti totiž vystavuje poklady, čo nám po sebe zanechala unikátna púchovská kultúra, ktorá obývala stredné Považie v druhom storočí p. n. l. Verejnosti ju začal koncom 19. storočia predstavovať amatérsky archeológ Emil Hoening a neskôr jej bola zasvätená expozícia v Archeologickom múzeu púchovskej kultúry sídliaca v župnom sídle v Púchove. V nej okrem tajomstiev samotnej kultúry odhalíte toho viac aj o barónovi Hoeningovi a pravidelne sa tu konávajú rozličné dočasné výstavy. Výlet neskôr odporúčame zakončiť prechádzkou ku kaštieľu a botanickému parku pri obci Lednické Rovné.