S deťmi na bicykloch Belianskou dolinou

Rada by som sa s Vami podelila o dobrý tip na bicyklovanie s malými deťmi, ktorý možno nie je až tak známy - Beliansku dolinu. Práve na túto dolinu padol náš tip počas dovolenky v Blatnici.

Prečo Belianska dolina?

Nedajte sa pomýliť názvom doliny, nenachádza sa v Belianskych Tatrách, ale v Turci. Touto dolinou prechádza cyklotrasa, ktorá je, podobne ako cyklotrasa Gaderskou dolinou, typu rekreačná, a teda, nie je až tak veľmi náročná. Povrch je asfaltový. Zároveň, na jej konci sa nachádza chata Havranovo, pri ktorej si môžete oddýchnuť a ak máte šťastie, že je otvorená, môžete sa tu aj občerstviť minimálne pivom.

Autor: Jana Bílešová

Začiatok Belianskej doliny

Autor: Jana Bílešová

Belianska dolina

Vstupom do doliny je dedinka Belá - Dulice, kam sme sa doviezli autom z neďalekej Blatnice. Autom pokračujeme až do ústia Slávkovej doliny. Tu na začiatku doliny sa nachádza aj malá vodná nádrž, do ktorej si deti určite s radosťou zahádžu kamienky. My sme toto miesto navštívili pri spoznávaní krás Turca, ktoré popisuje článok Zaujímavosti turčianskej záhradky. Tentokrát sem prichádzame s bicyklami. Kým tatino dáva dole bicykle z nosiča, obzeráme si náučnú tabuľu chodníka Vôdky dlhého asi 2 km, ktorý vedie po starej lesnej ceste popri potoku rovnakého mena - Vôdky. Nechávame si ho na návštevu niekedy inokedy. V týchto miestach odbočuje aj žltá turistická značka na 1381 m n. m. vysoký Lysec. Lysec nás sprevádzal najmä na začiatku cesty.

Autor: Jana Bílešová

Dolina sa chvíľami otvára

Stúpame dolinou

Nasadáme na bicykle. V Belianskej doline sme prvýkrát a sme zvedaví, čo nám pripraví. Asfalt je celkom dobrý, je potrebné občas dávať pozor na diery a občas je cesta viac rozbitá. Je to však v norme, kvalita povrchu je niečo medzi Gaderskou a Blatnickou dolinou. Zakrátko míňame napravo niekoľko obydlí, za ktorými sa pri ceste nachádza značka zákaz vjazdu. Odtiaľto by ste mali pokračovať do doliny už iba pešo alebo na bicykli. Výnimku tvoria návštevníci chaty Havranovo, tí môžu ísť autami až ku chate.

Celá Belianska dolina sčasti kopíruje spomínanú pešiu trasu po žltej značke na Lysec. Tento kopec je hlavnou dominantou, ktorú máte možnosť vidieť najmä na začiatku doliny. Potom sa už z dohľadu Lysec stráca, pretože ste príliš pod ním. Stromy, ktoré sú popri ceste, sa postupne čoraz viac menia na ihličnaté. V doline míňame aj niekoľko senníkov. Dolina je chvíľami úzka a chvíľami sa viac rozširuje, a teda nie je jednotvárna. Prvým smerovníkom na trase, ku ktorému prichádzame, je smerovník Volište (574 m n. m.). Odtiaľto to na chatu Havranovo píšu hodinu pešou chôdzou. Pri smerovníku sme chvíľu postáli, a pokračujeme ďalej. V ľavej časti počujeme v ihličnatom lese pracovať lesných robotníkov. Vysvetľujeme deťom, kto sú to lesní robotníci. 

Autor: Jana Bílešová

Pred Vokolišťom, vpravo senník

Autor: Jana Bílešová

 V doline sme takmer nikoho nestretli

Krátko na to nám cez cestu prechádza riadne veľké ovčie stádo, s dunčom a aj s dvoma pastiermi. Žeby Maťko a Kubko? Oviec je poriadne veľa, na krkoch im cvengajú malé zvonce. Idú nám oproti, a tak radšej zastavujeme bicykle. Prechádzajú tesne popri nás. Fotím a natáčam krátke video. Evička si obzerá ovečky, medzitým nás dobieha aj tatino s Adamkom. Pozdravíme sa s pastiermi a čakáme, kým ovce prejdú. Ešte chvíľu sa za nimi obzeráme, a potom sadáme na bicykle. Čoskoro však zostupujem a Evičke dávam bundičku, pretože po ovečkách pri nás zostali aj nevítaní hostia - ovady, ktoré nás začali štípať. Dúfame, že sa ich zbavíme.

Autor: Jana Bílešová

Ovečky idúce na pašu

Krátko nato prechádzame ďalšou širšou časťou doliny, a tak sa zvedavo obzeráme dookola. Zastavujeme, Adamko sa napája na ťahaciu tyč za tatov bicykel. Medzitým nás míňa skupina 3 cyklistov. Využívame to, a pýtame sa, ako ďaleko je to na chatu. Vravia, že sme tak asi v polovici. V skutočnosti sme však ďalej, pretože zakrátko prichádzame ku druhému smerovníku Šindelná (623 m n. m.). Odtiaľ je to na chatu písaných 25 minút pešo. Potom sa cesta viac zužuje, po ľavej aj pravej strane sa objavujú malé skaly. Pri ceste naľavo míňame aj starú autobusovú zastávku, na pravej strane prechádzame okolo malého jazierka. Odhadujeme, že chata sa každú chvíľku objaví, a je to tak.

Autor: Jana Bílešová

V časti Šindelná

Chata Havranovo

Najprv míňame po ľavej strane drevené chatky a potom už vidíme veľkú chatu Havranovo (668 m n. m.). Je pracovný deň, a tak sme radi, že je chata otvorená. Od personálu sa dozvedáme, že celé leto tu sú detské tábory. Práve sa míňajú turnusy a pre deti prichádza autobus. V kuchyni nám ochotne čapujú pivo, a nájde sa aj nealkoholické. Na to čapované musíme chvíľku čakať, lebo pení. Sadáme si vonku pred chatu na drevené lavičky a na stôl vykladáme jedlo. Deti si najprv dávajú niečo do žalúdka, potom sa hrajú na ihrisku. Je tu aj pekná drevená veľká hojdačka zo solitérov. Hodnú chvíľu sa na nej hojdáme.

Autor: Jana Bílešová

Chata Havranovo

Vodopád v Došnej

Medzitým prichádzajú zhora 3 cyklisti, ktorých sme už stretli. Nedá nám to a vyzvedáme, kde boli, či išli ešte smerom na Borišov. Dozvedeli sme sa, že sa vracajú od vodopádu v Došnej, ku ktorému vedie od chaty Havranovo žltá turistická značka. Bez rozmýšľania sa rozhodujeme, že sa pôjdeme tiež na vodopád pozrieť, vraj sa to dá prejsť aj na bicykloch. Na pešo je to k vodopádu necelú pol hodinku. S deťmi vyrážame na bicykloch asi po hodinke, ktorú sme strávili pri chate.

Autor: Jana Bílešová

Na žltej značke k vodopádu v Došnej

Cesta k vodopádu už nie je spevnená, a tak je horšej kvality, ale to nevadí. Dávame najľahšie prevody a dúfame, že to nebude ani veľmi strmé, ani ďaleké. Po stranách cesty sú veľké lopúchy a zvažujúce sa zalesnené svahy, vpravo žblnkoce potok. Zakrátko žltá značka odbočuje doľava dohora do lesa, je tu aj tabuľa národnej prírodnej rezervácie. Super, sme neďaleko od vodopádu, už len k nemu vyjsť do lesa. Nechávame bicykle dolu na ceste a po krátkom strmšom svahu prichádzame pešo až ku vodopádu. Vodopád má dosť vody aj v týchto letných horúcich dňoch, a tak ho hodnú chvíľu pozorujeme, počúvame žblnkot vody. Deti džavocú, dávame pozor, aby sa nenamočili vo vode viac, ako chceme. Potom chvíľu fotím. Deti sa medzitým vrátili ku ceste a hádžu kamienky do potoka. Vodopád bol určite príjemným spestrením a odporúčam jeho návštevu. Je v lese, takže pri výstupe ku nemu nie ste na slnku. V tôni stromov si pri ňom môžete príjemne posedieť.

Autor: Jana Bílešová

Vodopád v Došnej

Autor: Jana Bílešová

Roklinka, na konci ktorej je vodopád

Na spiatočnej ceste

Smerom naspäť nás čaká k autu asi 8 km dlhý zjazd. Nestretávame vôbec nikoho, dolina je prázdna, a tak si to užívame, nemusíme sa nikomu vyhýbať, len dávame pozor na horšie úseky cesty a diery. Ku koncu sa obzeráme za naše chrbty na Lysec, ktorý je v popoludňajšom slnku lepšie nasvietený. Krása. Ktovie, kedy sa nám pošťastí byť na jeho vrchole. Do chrbtov sa nám opiera slnko, ale nevadí nám. Teplo si uvedomujeme až vtedy, keď schádzame z bicyklov pri aute.

Autor: Jana Bílešová

Autobusová zastávka

Autor: Jana Bílešová

Na spiatočnej ceste, vzadu nasvietený Lysec

Autor: Jana Bílešová

Lysec v detaile

Rady na záver 

Túto dolinu v lete odporúčam bicyklovať skoro ráno, resp. dopoludnia, keď sa slnko do nej ešte neopiera. Potom je možné dolinu zvládnuť aj pri vyšších letných teplotách. Ak chcete mať istotu, či je chata Havranovo v prevádzke, odporúčam si to vopred telefonicky overiť, aby ste neboli sklamaní.

Odmenou na chate Vám bude dobrý pocit, že ste urobili niečo pre svoje zdravie a spoznali ďalší pekný kus prírody, kde určite nestretnete davy turistov. Príjemným spestrením trasy je vodopád v Došnej. Prípadne, môžete sa s chatárom dohodnúť, že pri chate odložíte bicykle na dlhšie a môžete pokračovať od chaty pešo po zelenej značke cez Košariská ešte na chatu pod Borišovom. Ale to už je slušný záber a celodenná trasa. Podľa cyklistickej mapy je na cyklotrase trase od ústia Slávkovej doliny po chatu Havranovo celkové stúpanie (nie prevýšenie) približne 400 metrov. S deťmi nám celý cyklovýlet vrátane prestávok trval 4 hodiny.