10 slovenských pokladov v UNESCO

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru teda UNESCO je okrem iného zodpovedná za prestížny Zoznam svetového dedičstva ľudstva, ktorý zoskupuje tie najvýznamnejšie pamiatky a oblasti celého sveta. Slovensko je na ňom v súčasnosti zastúpené piatimi kultúrnymi lokalitami, dvomi oblasťami prírodného charakteru a tromi prvkami nehmotného kultúrneho dedičstva.

1. BANSKÁ ŠTIAVNICA A TECHNICKÉ PAMIATKY OKOLIA

Autor: Rudo Mlich (zdroj: commons.wikimedia.org)

Banská Štiavnica bola spolu s technickými pamiatkami jej blízkeho okolia zapísaná do zoznamu UNESCO v roku 1993 ako vynikajúci príklad baníckeho centra rozvíjajúceho sa už od čias stredoveku. Spolu s rozvojom ťažby striebra a zlata sa mestom šírila aj vzdelanosť, ku ktorej v roku 1762 prispela Mária Terézia založením prvej banskej akadémie sveta. Od roku 1950 má mesto titul Mestskej pamiatkovej rezervácie. Zaujímavosti najstaršieho banského mesta Slovenska sa začínajú hneď na Námestí sv. Trojice v podobe múzea Berggericht so štôlňou Michal a Kammerhofom. Ďalej v Banskej Štiavnici a jej okolí natrafíte na Starý a Nový zámok, štôlne Bartolomej a Glanzenberg, ako aj mnohé ďalšie atraktíva.

Chcem navštíviť Banskú Štiavnicu a technické pamiatky okolia

2. LEVOČA, SPIŠSKÝ HRAD A PAMIATKY OKOLIA

Autor: Sebastian Mierzwa (zdroj: sk.wikipedia.org)

Táto lokalita sa stala súčasťou UNESCO v roku 1993 a v roku 2009 bola rozšírená o ďalšie prvky. Historické centrum Levoče z 13. - 14. storočia sa zachovalo vo veľmi dobrom stave a jeho najväčším pokladom je krásny Chrám sv. Jakuba zdobený najvyšším gotickým oltárom sveta pochádzajúcim z dielne Majstra Pavla z Levoče. Medzi klenoty mesta patrí aj Radnica, Klietka hanby, Thurzov dom a rozličné meštianske domy. Majestátny Spišský hrad je naproti tomu jedným z najväčších hradných komplexov Strednej Európy a Spišské Podhradie vyniká svojimi renesančnými domami. Hlavnou pamiatkou Spišskej Kapituly je zase Katedrála sv. Martina v románskom slohu, zatiaľčo v prípade Žehry ide o Kostol Ducha svätého.

Chcem navštíviť Levoču, Spišský hrad a pamiatky okolia

3. REZERVÁCIA ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY VLKOLÍNEC

Autor: Ing. Mgr. Jozef Kotulič (zdroj: commons.wikimedia.org)

Do tretice v roku 1993 na zoznam UNESCO pribudla aj miestna časť Ružomberka, Vlkolínec ako obdivuhodne zachovalé pôvodné osídlenie stredoeurópskej dediny bez prítomnosti modernej architektúry. Obec sa skladá zo 45 domov vo forme zrubov z hliny a z dreva na kamenných základoch a viaceré z nich vynikajú aj výraznými farbami. Výraznými prvkami obce pod Sidorovom sú hlavne Kostol Navštívenia Panny Márie so zrubovou studňou, Roľnícky dom a drevená zvonica. Idylicky pôsobiaci Vlkolínec je obývaný už od 10. storočia, hoci zmienky o ňom nájdeme až v 14. storočí a väčšina domov je datovaná do 19. storočia. Niektoré slúžia súkromným účelom, iné cestovnému ruchu.

Chcem navštíviť Rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec

4. HISTORICKÉ JADRO MESTA BARDEJOV

Autor: Doko Ing. Mgr. Jozef Kotulič (zdroj: sk.m.wikipedia.org)

Bardejov sa v UNESCO ocitol v roku 2000 vďaka svojej podobe opevneného stredovekého mesta a svojmu historickému jadru. Tomu dominuje Bazilika minor sv. Egídia zo 14. storočia so svojim súborom 11 krídlových oltárov, radnica postavená v renesančnom slohu v 16. storočí a rad meštianskych domov po oboch stranách námestia, ktoré sú charakteristické svojimi vysokými štítmi. V roku 1367 získal Bardejov pozíciu slobodného kráľovského mesta a na jeho rozvoji sa podieľali predovšetkým tunajší remeselníci a obchodníci. Dodnes sa v ňom zachovali tiež dve vstupné brány, viaceré bašty a židovská štvrť zoskupená okolo synagógy pochádzajúcej z 18. storočia.

Chcem navštíviť Historické jadro mesta Bardejov

5. DREVENÉ KOSTOLY V SLOVENSKEJ ČASTI KARPATSKÉHO OBLÚKA

Autor: Prskavka (zdroj: sk.m.wikipedia.org)

Zatiaľ poslednou pamiatkou kultúrneho charakteru Slovenska v UNESCO je od roku 2008 skupinka ôsmych drevených kostolov. Postavené boli v 16. - 18. storočí a dva z nich sú rímskokatolícke, tri gréckokatolícke a tri evanjelické ako prejav viacerých náboženstiev na Slovensku. Ich spoznávanie môžete začať v okrese Svidník, kde leží Chrám sv. Mikuláša v Bodružali a Chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej. Potom zamierte do Chrámu prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej a Kostola sv. Františka z Assisi v Hervartove. Nasleduje Kostol sv. Trojice v Kežmarku, Kostol všetkých svätých v Tvrdošíne, Drevený artikulárny kostol Leštiny a napokon Drevený artikulárny kostol Hronsek. Viac informácií o nich nájdete tu.

Chcem navštíviť drevené kostoly v Slovenskej časti Karpatského oblúka

6. JASKYNE SLOVENSKÉHO A AGGTELEKSKÉHO KRASU

Autor: Semu (zdroj: commons.wikimedia.org)

Rozsiahly súbor jaskýň, priepastí a jaskynných systémov je ako naša prvá prírodná pamiatka zapísaný v UNESCO od roku 1995 a zdieľame ho spolu s Maďarskom. Zápis si vyslúžil vďaka faktu, že na tak malom území sa sústreďuje tak veľké množstvo jaskyní, ktoré sa od seba líšia svojou podobou a navyše ukazujú rozličné kapitoly dejín Zeme vrátane pravekého ľudského osídlenia. Ak svoj výlet začnete pri maďarských hraniciach, najprv vstúpite do veľkolepej Domice a neskôr sa môžete vydať ku kvapľovej Gombaseckej jaskyni a málo známej Silickej ľadnici. Pokračovať sa dá k unikátnej Ochtinskej aragonitovej jaskyni, Krásnohorskej či Jasovskej jaskyni. V roku 2000 do zápisu pribudla aj Dobšinská ľadová jaskyňa.

Chcem navštíviť jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu

7. KARPATSKÉ BUKOVÉ PRALESY A STARÉ BUKOVÉ LESY NEMECKA

Autor: Caroig (zdroj: commons.wikimedia.org)

Oblasť, o ktorú sa delíme s Ukrajinou má svoje miesto v UNESCO od roku 2007 a v roku 2011 bol jej zápis rozšírený o ďalšie územia v Nemecku. Svojou rozlohou zaberá táto spoločná lokalita troch štátov 33 669 hektárov a tvoria ju štyri slovenské, šesť ukrajinských a päť nemeckých území, na ktorých sa zachoval pôvodný prírodný les so vzácnymi a ohrozenými druhmi drevín, kvetín a živočíchov. Najväčším slovenským reprezentantom je v tejto skupine oblasť Stužica v Bukovských vrchoch neďaleko Novej Sedlice v okrese Snina a spoločnosť jej robí lokalita Havešová pri Kalnej Roztoke, Rožok neďaleko obcí Ulíč a Uličské Krivé a napokon Vihorlat. Prvé tri oblasti sú súčasťou Národného parku Poloniny, posledná spadá do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.

Chcem navštíviť Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka

8. FUJARA: HUDOBNÝ NÁSTROJ A JEHO HUDBA

Autor: Krzysiu (zdroj: commons.wikimedia.org)

Fujara je často označovaná za kráľovnú ľudových nástrojov a patrí medzi popredné symboly slovenskej kultúry. Ide vlastne o dlhú píšťalu z dreva s tromi dierkami a bohatou výzdobou, ktorá vyludzuje charakteristický zvuk s jedinečnou akustikou. V roku 2005 udelilo medzinárodné spoločenstvo fujare titul Majstrovského diela ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva a o tri roky neskôr sa fujara stala súčasťou Svetového zoznamu nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO. Hudba fujary dominuje od 18. storočia hlavne Strednému Slovensku, za miesto jej zrodu sa často považuje oblasť okolo Slovenskej Ľupče a je významnou súčasťou pastierskeho spôsobu života.

Chcem navštíviť rodisko Fujary: hudobného nástroja a jeho hudby

9. TERCHOVSKÁ MUZIKA

Autor: Andrij Bulba (zdroj: commons.wikimedia.org)

Pre hudobný prejav obce Terchovej a jej blízkeho okolia je typická skupinka troch až štyroch hráčov sláčikových nástrojov, z ktorých jeden hrá na dvojstrunnovú basa. Muzikanti okrem vyhrávania aj spievajú a v minulosti sa na tóny Terchovskej muziky vo veľkom aj tancovalo, preto sa v jej hudbe striedajú temperamentné a rýchle časti s pomalšími, kedy sa spieva. Už veľmi dlho sa dedí v obci Juraja Jánošíka z generácie na generáciu vo forme ústneho podania a tak ťažko povedať, kedy presne vznikla. Ľudová hudba, ktorú Terchovčania s hrdosťou nazývajú "nebeskou muzikou" patrí do Svetového zoznamu nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO od roku 2013.

Chcem navštíviť rodisko Terchovskej muziky

10. GAJDOŠSKÁ KULTÚRA

Autor: Lure (zdroj: commons.wikimedia.org)

Najnovším prírastkom Slovenska v UNESCO je od roku 2015 Gajdošská kultúra, vzťahujúca sa na gajdy, ich hudbu, výrobu, spev a tanec, ktoré sprevádzajú, ako aj všetko ostatné čo má s týmto hudobným nástrojom bližšiu súvislosť. Gajdošská kultúra sa na slovenskom území začína prejavovať v 14. storočí ako odraz roľníckeho a pastierskeho spôsobu života. Dodnes sa zachovala s menšími regionálnymi odlišnosťami na približne 40 lokalitách, od Bratislavy cez Nitru, Oravu, Zvolen, Gemer a Podpoľanie až po Tekov a Malohont. Úzko spojená je napríklad s touto tradíciou obec Malá Lehota v okrese Žarnovica, ktorá každoročne vo februári organizuje obľúbené Gajdošské fašiangy.

Chcem navštíviť miesto Gajdošskej kultúry