Veľká Fatra - malebná časť Slovenska, do ktorej rád vraciam. Pri ponuka absolvovania jednej z trás v zime som dlho neváhal. Krásy zimných hôr posiatych snehovou prikrývkou sú jednoducho neopísateľné a treba ich zažiť. Podobne dopadla aj naša jednoduchá dvojdňová výprava.

Začínali sme v Liptovských Revúcach, kde sme sa dopravili autom. Teplota okolo nuly na prelome rokov nenaznačovala najpríjemnejšie zimné podmienky. Predpoveď počasia - veterno a oblačno, nám tiež nepriala, no bol to jediný možný termín. Od zaparkovaného auta sme sa vybrali žltou značkou (smerom na Chyžky), proti prúdu potôčka Lopušná. Napredujeme po zľadovatelej lesnej cestičke. Dávame si do kroku, pretože nevieme aký je stav vyššie, nechceme nič riskovať. Rýchlo sa zahrievame a pomaly vyzliekame nepotrebné vrstvy. Odmäk sa prejavuje nie len na našich prepotených tričkách, ale aj na dravšom toku Lopušnej. Po asi 40 minútach chôdze si však doprajeme dohodnuté raňajky a icebreaker vo forme debát kto, čo a ako. Nasleduje postupné stúpanie až do sedla medzi suchým vrchom a Ploskou.

Autor: Igor Vysoký

Postupne hrubnúca snehová prikrývka však nie je taká ako po minulé roky a na Chyžkách ledva dosahuje do výšky kolien. Pri salaši si doprajeme zaslúžený čaj z termosiek, pár fotiek okolia a pár minút oddychu.

Autor: Igor Vysoký

Počasie nám však praje, jediné mraky, ktoré vidíme sú na Borišove. Nanešťastie. Silný vietor však fúka smerom od Borišova na Ploskú a tá sa tiež prikrýva a vyjasňuje. Vietor je silný a po výstupe na Ploskú zisťujeme, že to nie je sranda a len samotné státie dá zabrať.

Autor: Igor Vysoký

Výhľady sú super, vietor nás však súri hýbať sa ďalej smerom k nášmu nocľahu na Chate pod Borišovom. Zostup po zľadovateľom povrchu nie je jednoduchý, ale zas nie je ani nezvládnuteľný.

Autor: Igor Vysoký

Autor: Igor Vysoký

Počas zostupu ku chate sa privalili mraky, preto sme sa v teple chaty dohodli, že výstup na Borišov a sledovanie západu Slnka nebude ten najlepší nápad. Celý večer sme potom strávili hraním kariet, debatovaním, jedením a pitím piva. Počas toho sme si však všimli, že vonku prší. Zlá správa. Neskôr sa to však pretransformovalo do sneženia. Nie veľmi dobrá správa, ale to sme pochopili až na druhý deň. Dvaja fotografovia a extrémisti skúsili vstať na východ slnka, avšak neúspešne. Zamračené bolo celý nasledujúci deň. Po večernom daždi sa na snehovej prikrývke vytvorila asi centimetrová vrstva ľadu, ktorá neuľahčovala náš postup. Hlavne na už predtým zľadovatelom povrchu to bolo na strmých svahoch Fatry o držku.

Autor: Igor Vysoký

Naša trasa smerovala po zelenej značke okolo Ploskej smerom na Rakytov, ktorý sme mali ako cieľ tohto dňa. Kvôli sťaženým podmienkam sme nenapredovali podľa plánu, preto sme sa rozhodovali či na Rakytov ideme, alebo nie. Na Sedle Ploskej kameňom nasledovala ďalšia porada s výsledkom, ktorej je dohoda, že na Sedle pod Čiernym kameňom uvidíme, či budeme pokračovať. Po príjemnej časti popod Čierny kameň sme dobehli čo bolo treba a vybrali sme sa na Minčol. Neúspešné obídenie, kvôli zľadovatelej časti nás stálo pár desiatok minút driapania sa krížom hore. Po výstupe nás čakal nepríjemný pohľad na zatiahnutý Rakytov.

Autor: Igor Vysoký

Autor: Igor Vysoký

Dojedáme a dopíjame čo ostalo, voláme rodinám a poberáme sa naspäť na S. pod Čiernym kameňom a odtiaľ po červenej dolu do dediny a k autám. Časová tieseň, kvôli vlaku, ktorý jeden z nás musel stihnúť nás súrila tiež. Avšak po zostupe do dediny sa opäť vyjasnilo a my sa s Veľkou Fatrou opäť lúčime na neurčito. Snáď čo najskôr.

Dĺžka trasy: približne 25 km

Prevýšenie: približne 1300 m

                                > Chcem navštíviť Veľkú Fatru <