Nemenej zaujímavou a rázovitou slovenskou obcou sú aj Čičmany situované v Žilinskom okrese na úpätí Strážovských vrchov. Tunajšie drevenice sú veľmi originálnym spôsobom zdobené dekoráciami maľovanými bielou farbou. Ich motívy sa rôznia, od vlnoviek a srdiečok až po rastliny, zvieratá a ľudí. Tradícia tejto maľby je stará už dvesto rokov a nikde inde na Slovensku ju nenájdete. Viac o jej histórii sa dozviete v priestoroch Radevanovho domu, ktorý spravuje Považské múzeum. Nájdete tu napríklad vyšívané kroje, obrusy a pracovné nástroje, zatiaľčo Gregorov dom je ukážkou toho, ako si obyvatelia Čičmian nažívali počas 20. rokov 20. storočia. Čičmiansku ľudovú architektúru tak môžete obdivovať hlavne v expozíciách "Bývanie spoločníkov" a "Čičmany, Čičmany, chimárna dedina". V obci so 136 drevenicami možno natrafiť aj na viaceré reštaurácie a predajne suvenírov, kde si kúpite nejakú peknú spomienku na vašu návštevu obce Čičmany. Počas septembra oslavujú Čičmany dni obce a v týchto dňoch sa tak bude vyberať polovičné vstupné.
3. MÚZEUM ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY HORNÉHO ŠARIŠA
Toto múzeum sa nachádza v areáli Bardejovských kúpeľov a hoci rozlohou nie je až tak veľké, jedná sa o vôbec najstarší skanzen na Slovensku. Múzeum ľudovej architektúry Horného Šariša približuje nielen regionálnu architektúru, ale aj tradičné remeslá. Na jeho území sa nachádza 24 stavieb, ktoré reprezentujú obytné zrubové domy, technické, sakrálne a tiež hospodárske stavby ako napríklad kováčska dielňa, sýpky a včelín. V lete sa tu dá často stretnúť aj remeselníkov, ktorí ukážky svojej majstrovskej činnosti aj predávajú. Vašej pozornosti by v tomto múzeu nemali uniknúť hlavne drevený kostol pochádzajúci z obce Mikulášová, vŕtačka na vodný pohon a dielňa, v ktorej sa v minulosti tvorilo súkno. A ak by ste sa radi dozvedeli o histórii kúpeľov a regiónu viac, vyberte sa aj do Národopisnej expozície a pozrite si výstavy Dejiny Bardejovských Kúpeľov a Lekárska expozícia, ktoré tiež figurujú v priestoroch kúpeľov v Bardejove.
Kde bolo tam bolo, tam sa rozkladal v Brestovej neďaleko Zuberca na brehoch Studeného potoka, rozprávkový skanzen prezentujúci to najtradičnejšie, čo v rámci oravského regiónu možno nájsť. Pre väčšiu prehľadnosť je Múzeum oravskej dediny rozčlenené na päť hlavných sekcií. Zamagurská ulica je ukážkou tradičnej radovej zástavby na Orave, Mlynica pri potoku je tvorená mlynom, pílou a súkenníctvom a Dolnooravský rínok zase približuje historicky najstaršie osídlenie oblasti Slovanmi. Goralské lazy vás prevedú životom drevorubačov a pastierov a do minulosti vás svojim čarom vtiahne aj drevený kostol sv. Alžbety, ktorého základy pochádzajú až z 15. storočia. Okrem iného zuberecký skanzen zahŕňa taktiež rezbársku výstavu, kováčsku dielňu, hrnčiarsku pec a obecnú školu. Tradície zachováva aj krčma U mlynára, v ktorej oravským dobrotám jednoducho nemožno odolať. V múzeu možno bežne stretnúť aj remeselníkov a každú chvíľu sa tu koná nejaká zaujímavá akcia, najbližšie napríklad Plátená nedeľa (16.8.), Koncert Gajdošov (12.9.) a Sviatok sv. Alžbety (17.11.). Veľmi vhodne sa dá návšteva Múzea oravskej dediny spojiť aj s prechádzkou po prírode, ak sa vydáte k blízkemu Roháčskemu vodopádu.
Ak chcete spoznať vôbec najväčšie múzeum ľudovej architektúry v prírode na Slovensku, vaše kroky povedú do okolia Martina. Slovenské národné múzeum práve tu v oblasti Jahodníckych hájov vytvorilo Múzeum slovenskej dediny, tematicky špecializované na prezentáciu tradícií severozápadného Slovenska, teda predovšetkým Oravy, Kysúc, Turca a Liptova. Vyše stovka stavieb rozmiestnených na teritóriu veľkosti takmer 30 hektárov vás vtiahne do druhej polovice 19. storočia a začiatku 20. storočia. Kaplnky a zvonice, drevený kostolík z Rudna, stále funkčná krčma z Oravskej Polhory, hospodárske či technické budovy, nič z toho v Múzeu slovenskej dediny nechýba. Pozrieť sa oplatí taktiež na zemiansku usadlosť pochádzajúcu z Vyšného Kubína, voziareň z Moškovca, usadlosť z Vavrišova, olejáreň z Oravského Veselého, ale aj mnoho ďalších architektonických klenotov.
Múzeum liptovskej dediny pri Pribyline patrí k najznámejším a najnavštevovanejším skanzenom Slovenska a je vo viacerých ohľadoch unikátne. Veľká časť tunajších exponátov totiž pochádza z liptovských dedín, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú pod hladinou neďalekej vodnej nádrže Liptovská Mara. Jedným z nich je napríklad aj najstaršie zemianske sídlo Liptova, goticko - renesančný zámok z Parížoviec. Veľmi vzácnym je tiež kostol Panny Márie, v ktorom sa podarilo zachovať pôvodné nástenné maľby a ktorý dodnes na brehu Liptovskej Mary pripomína kostolná vežička. Hlavne detskú pozornosť si určite na prvý pohľad získa lokomotíva Považskej lesnej železnice a náučný chodník spestrený rôznymi druhmi povrchov od machu a ihličia až po kamene a piesok. Všetci, čo sa radi ponoria do slovenských dejín by sa pre zmenu mali prejsť po dome richtára z Liptovského Trnovca, základnej škole z Valaskej Dubovej, hasičskej zbrojnici a kováčskej vyhni. Popri architektúre sa v Múzeu liptovskej dediny chovajú aj huculské kone a tiež ďalšie gazdovské zvieratá a funguje tu takisto škola ľudových remesiel, v rámci ktorej sa možno priučiť košikárstvu, tkaniu a ďalším remeslám.
7. MÚZEUM UKRAJINSKO - RUSÍNSKEJ KULTÚRY
Okolie Svidníka je miestom, kde sa jedinečným spôsobom spájajú hranice Slovenska s Poľskom a Ukrajinou a samotné mesto je jedným z hlavných centier národnostnej menšiny Rusínov. Nie je preto žiadnym prekvapením, že práve tu natrafíte aj na Múzeum ukrajinsko - rusínskej kultúry spojené so skanzenom. Táto národopisná expozícia je lokalizovaná v časti Kochanovský breh a už na prvý pohľad v nej upúta drevený kostol pochádzajúci z Novej Polianky, ktorého vnútorná dekorácia je naozaj pôsobivá. Zaujme aj furmanská krčma, drevenice zastrešené slamou a šindľami či veterný a vodný mlyn. Pracovný život Rusínov predstaví séria pluhov, senníkov, stodôl a sýpok. V priestoroch múzea sa organizujú dočasné výstavy, v súčasnosti je to prierez tvorbou Anny Boršovskej - Nemcovej. Svidnícke múzeum spolupracuje aj pri organizácií júnových slávností kultúry Rusíncov a Ukrajincov a tiež septembrových Dní ľudových tradícií a majstrovstiev vo varení pirohov.
Ďalším zo skanzenov na severnom Slovensku, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť, je Múzeum kysuckej dediny v miestnej časti Nová Bystrica, Vychylovka. To sa špecializuje na kopaničiarske osídlenie kysuckého regiónu, ktorého hlavným predstaviteľom je usadlosť u Hruškuliaka zložená z dvoch domov, maštale, sýpky a stodoly. Podobne ako Múzeum liptovskej dediny, aj to kysucké sa snažilo zachrániť pred zatopením ľudovú architektúru obcí Riečnica a Harvelka a tak sa tu dostali prvé budovy sakrálneho, hospodárskeho a technického charakteru. Múzeu dominuje Kaplnka Panny Márie Ružencovej zo Zborova nad Bystricou a za veľmi originálne možno považovať pastierske cholvárky rovnako ako najstarší obytný dom Kysúc, ktorý bol v minulosti situovaný v Oščadnici. Veľkým atraktívom Múzea kysuckej dediny je v neposlednom rade historická lesná úvraťová železnica, ktorá je ako jediná svojho druhu v celej Európe dodnes funkčná a možno sa teda na nej povoziť. Počas roka múzeum prepožičiava svoje priestory aj viacerým výstavám a rozličným podujatiam, v auguste napríklad aj pre vás pripravuje folklórny program "Pozdrav od susedov" (16. august), vinársky deň "Kto ťa bude vínko píjať" (23. august) a oslavu dožiniek "Čie je to žitko neskosené" (30. august).
9. EXPOZÍCIA ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY A BÝVANIA
Nielen severné, ale aj východné Slovensko je bohaté na skanzeny a okrem dvoch vyššie spomenutých v Bardejove a vo Svidníku, na jeden natrafíte aj v Humennom. Nesie meno Expozícia ľudovej architektúry a bývania, spravuje ho Vihorlatské múzeum a prezentuje tradičné spôsoby stavby a bývania zemplínskeho regiónu. Celkovo je táto expozícia zložená z 15 objektov, z ktorých niektoré slúžili na bývanie a iné zase na činnosť kováčov či mlynárov. Zlatým klincom skanzenu je drevený Kostol Sv. Michala Archanjela, ktorý v roku 1754 postavili bez pomoci klincov a na svoje terajšie miesto bol prevezený z obce Nová Sedlica. Nakoľko sa humenská expozícia rozkladá priamo v záhrade miestneho kaštieľa, môžete tak pri jednej príležitosti spojiť spoznávanie ľudovej architektúry so vzácnymi drevinami záhrady a barokom podľa vzoru francúzskych zámkov.
Hoci už samotný hrad Stará Ľubovňa stojí za návštevu, vašej pozornosti by nemali uniknúť ani zaujímavosti nachádzajúce sa pod ním, konkrétne Stredoveký vojenský tábor a Múzeum ľudovej architektúry. Tento skanzen predstavuje tradičné stavebné prvky severovýchodného Spiša a okrem samotných budov približuje aj pôvodný nábytok, výšivky a hračky. Tvorí ho 25 drevených zrubov a popri dedinskej škole, kováčskej dielni, mlyne zo Sulína a horárni tu nájdete veľkolepý Kostol sv. Michala Archanjela, ktorého pôvod treba hľadať v obci Matisová a ktorého ikony zaujmú aj takých návštevníkov, čo nepatria k priaznivcom umenia. Súčasťou skanzenu v Starej Ľubovni je tiež gazdovský dvor, na ktorom žijú ovce, králiky, svinky, kravy a hydina. A ak sa do skanzenu vydáte aj s deťmi, okrem zvieratiek ich určite zaujme ručný drevený kolotoč, sýpka so suvenírmi a detský kútik plný hračiek.