Po stopách Rozhanovskej bitky

Eva Dučaiová

Autor: Eva Dučaiová Zdroj: Eva Dučaiová

Rozhanovce - dnes obyčajná obec v Toryskej kotline severovýchodne od Košíc, 15. júna 1312 vstúpila do dejín Európy - v jej chotári sa odohrala jedna z najväčších rytierskych bitiek stredoveku na území Slovenska. Znamenala vymazanie celého rodu odbojných veľmožov Omodejovcov z rodu Aba, ktorý ovládal východ Slovenska a bola začiatkom konca nadvlády Matúša Čáka na území Slovenska. Uhorský kráľ Karol Róbert tu v údolí Torysy dosiahol s pomocou Košičanov a bojového rytierskeho rádu Johanitov cenné víťazstvo na ceste k opätovnému zjednoteniu Uhorska po vymretí dynastie Arpádovcov.

Toľko z dejepisu. Aká je súčasnosť? Čo z toho tu môžeme vidieť dnes? Vďaka veľkým oslavám 700-tého výročia bitky pri Rozhanovciach vzniklo niekoľko zaujímavých monumentov pekne rozmiestnených v krajine. Údolie Torysy je široké, nie veľmi frekventované, a tak nám ponúka pekný výlet autom aj na bicykli. Prinesie pobavenie a poučenie nielen nám, ale aj našim drobcom, ktorí na každej zastávke nájdu niečo nové. A my rodičia sa nebudeme musieť hanbiť, že nevieme odpovedať na ich všetečné otázky - stačí „hodiť očkom“ na pekné informačné panely, nachádzajúce sa v každej z obcí a môžeme rečniť ako z historickej kroniky.

Pri Budimíre zídeme z diaľnice smerom na obec Beniakovce pod svahmi „Košickej hory“. Ak ideme na bicykli, dostaneme sa do Beniakoviec od krematória cez Zelený dvor a okolo motokrosového areálu.

Zastávka prvá - miesto rekonštrukcie bitky na lúke nad obcou Beniakovce. Auto zaparkujeme pri plynovej regulačnej stanici konča dediny a vyštveráme sa na horný okraj lúky. To, že nevládzeme a zhlboka odfukujeme, môžeme úspešne maskovať usilovným čítaním informačných panelov a obdivovaním drevených plastík znázorňujúcich aktérov bitky - košických mešťanov, spišských Sasov, stredovekých rytierov i kráľovského zástavníka, ktorý v boji padol. Úplne na hornom okraji lúky stojí pekná plastika anjela s pohľadom upretým do údolia Torysy na miesta, kde sa pravdepodobne bitka odohrala. Pohľad sa nám zastaví na hrebeni Slanských vrchov s neodmysliteľnými dominantami vysielača na Dubníku a 4 telekomunikačných veží na Makovici. Pozornému oku ale neujde zaujímavý objekt na bližšom kopci na druhej strane doliny - vyzerá ako kocka z detskej stavebnice postavená na užšiu stranu a napravo od nej sa odráža zaujímavá silueta osamelého stromu - aj tam sa dnes vyberieme.

Zastávka druhá - zbehneme späť k autu (alebo si vychutnáme bláznivý zjazd na bicykli trávnatou lúkou) a pokračujeme po ceste do obce Hrašovík. Tu odbočíme doľava, prejdeme cez Torysu a o chvíľu sme v Rozhanovciach. Privíta nás monumentálna silueta kostola. Vyjdeme na hlavnú cestu a poza kostol odbočíme doprava. Na trávniku v malom parčíku s lavičkami pred Obecným úradom stojí travertínový obelisk, skrývajúci v sebe symboly bitky a jej účastníkov. Je voľne prístupný, naši malí drobci si môžu ohmatať reliéfy bojovníkov, či kopýt a podkov koni. Neďaleko je amfiteáter s ďalšími drevenými plastikami bojovníkov.

Zastávka tretia - je len pre bikerov, keďže tu nie je parkovisko. Od obelisku sa vydáme cez Rozhanovce opačným smerom, teda na Vajkovce. Na konci dediny odbočíme doprava na Čižatice. Prekonáme prekvapivo strmé stúpanie cez masív kopca Strážne cestou vedúcou v peknom hustom lese popri bažantnici Vysokej školy veterinárnej. Kúsok za vrcholom stúpania pri výjazde z lesa stojí na ľavej strane pekná informačná tabuľa s označením Prameň kráľa Karola (myslí sa tým Karol Róbert). Bikeri môžu odbočiť so šípkou doprava, ale nedajte sa oklamať údajom o vzdialenosti. Uvádzaných 50 m sa zmení na asi 150 m strmého klesania (ktoré budeme musieť naspäť vystúpať), kým konečne natrafíme na jednoduchú studničku pod stromami.

Zastávka štvrtá - najkrajšia. Od tabule označujúcej odbočku k prameňu nás čaká príjemné klesanie do dediny Čižatice. Ak pozorne sledujeme ľavý obzor nad cestou, odrazu ju uvidíme - na kopci nad nami stojí kamenná rozhľadňa Čerešenka. Prechádzame dedinou a temer na jej konci nás ďalšia pekná tabuľa s veľkým nápisom posiela doľava - opäť strmo na kopec Tablo. Pri posledných domoch sa nám odrazu zjavuje pred očami - ako naberáme výšku, akoby práve vyrastala zo zeme - hranatá, kamenná, ale pritom pôsobiaca ľahko a vzdušne. Autor projektu umne spojil 2 symboly - hranatý tvar kamennej stredovekej veže a kríža - symbolu rádu Johanitov, ktorí pravdepodobne práve z týchto miest zaútočili na vojská Abovcov a strhli víťazstvo v bitke na stranu kráľa. Otvory v tvare kríža celú vežu pekne presvetľujú. Pri rozhľadni je posedenie na odpočinok a dostatok priestoru na hry s deťmi, či krátku prechádzku. Na hornej plošine vo výške cca 11,5 m nad zemou sú nainštalované informačné panely, aby sme mohli presne identifikovať, čo vidíme, či by sme mali za ideálnych podmienok vidieť. Rozhľadňa sa volá Čerešenka podľa neďaleko stojaceho stromu, ktorý má rovnaké meno. Áno, strom má meno, lebo to nie je obyčajný strom. Domáci z Čižatíc podľa svedectiev pamätníkov odhadujú, že Čerešenka má možno aj 150 rokov. Nezvyčajný tvar jej koruny tvorí jej nezameniteľnú siluetu. Ako to, že sa zachovala sama uprostred polí? Je to celkom jednoduché - vyrástla na mieste nedotknuteľnom - pri hraničnom kameni, označujúcom hranicu Abovskej a Šarišskej župy a vyrástla pri ňom tak blízko, že ho nakoniec celkom obrástla, a tak je teraz hraničný kameň celkom v objatí kmeňa stromu.

Z tohto krásneho miesta nás už čaká len návrat do východiska našej poznávacej expedície. Po ceste pripomínajúcej skôr tankodrom zídeme do Chrastného a ďalej cez Vajkovce sa dostaneme opäť na cestu prichádzajúcu od diaľnice v Budimíre. Máme za sebou deň plný histórie a nezvyčajných zážitkov. Aspoň takto sme si pripomenuli pamiatku temer 10 000 bojovníkov, ktorí sa podľa odhadu na bitke zúčastnili a mnohí z nich tu našli svoju smrť a z dejín Uhorska bol navždy vymazaný celý odbojný šľachtický rod Omodejovcov.