Výlet za poznaním: Po stopách filmových diel natočených na Slovensku

Slovensko už dlhšiu dobu láka vďaka svojim mnohým atraktívam, nielen turistov, ale aj filmové štáby, a to tak domácej, ako aj zahraničnej produkcie. Hoci trochu väčšiu pozornosť si zatiaľ vo filmových dielach všeobecne získala susedná Česká republika, nič to nemení na tom, že aj na slovenskom území sa natočilo množstvo zaujímavých filmov. Ich kvalita síce bola rôzna, avšak minimálne ukázali svetu, aké poklady sa na malom Slovensku ukrývajú, pričom záujem tvorcov priťahujú hlavne naše hrady a zámky, lesy a hory, ale aj dedinky či jaskyne. Poďte sa spolu s nami pozrieť, kde všade sa na Slovensku natáčalo a spoznajte pútavé miesta, ktoré vyzerajú v skutočnosti často ešte krajšie a zaujímavejšie ako na filmovom plátne.

Oravský hrad

Hrad nachádzajúci sa nad obcou Oravský Podzámok dýcha jedinečnou atmosférou, ktorá spolu s tajomnosťou, určitou temnotou, ale aj majestátnosťou tohto hradu prilákala do jeho útrob v priebehu desaťročí množstvo zahraničných aj slovenských filmárov. Prvý krát sa takto priestory oravského klenotu využili už v roku 1922, kedy sa v nich usídlil Upír Nosferatu, vychádzajúci zo slávnej predlohy Brama Stokera. Hrad neskôr poslúžil mnohým rozprávkam, napríklad československému Kráľovi drozdia brada (1984) v hlavných úlohách s Lukášom Vaculíkom a Adrianou Tarábkovou či taliansko-nemecká produkcia Princezná a žobrák (1997). A svoj priestor si v ňom našli aj historické filmy, či už máme na mysli televízny film Adam Šangala (1972) alebo film, ktorý vznikol na základe novely Jozefa Cígera - Hronského, Sokoliar Tomáš (2000). Zmienky o Oravskom hrade, vypínajúcom sa vyše sto metrov nad riekou Orava nájdeme v historických záznamoch už v 13. storočí, okrem iného ho v minulosti vlastnil napríklad aj Matúš Čák Trenčiansky, Matej Korvín či rodina Thurzovcov a neskôr Pálffyovcov. V dnešnej dobe je Oravský hrad spravovaný Oravským múzeom a je miestom konania mnohých expozícií a predstavení, ktoré Vašu návštevu tohto pôsobivého miesta ešte viac oživia.

Autor: Jurbox (zdroj: sk.m.wikipedia.org)

Spišský hrad

Hrad týčiaci sa nad okolie neďaleko obce Spišské Podhradie je jedným z najväčších zrúcaninových komplexov Strednej Európy, zapísaným tiež do zoznamu UNESCO. Počas jeho takmer 900-ročnej histórie sa na ňom vystriedali viacerí majitelia, slúžil tiež napríklad na obranu pred Tatármi a narodil sa na ňom Ján Zápoľský, neskorší uhorský kráľ Ján I. Hoci z hradu v súčasnosti už zostali hlavne ruiny, podarilo sa obnoviť hradnú kuchyňu, v areáli stoja viaceré delá a hradná veža poskytuje pôsobivý pohľad do širokého okolia. Ak sa Vám však zvykne veľmi točiť vo výškach hlava a nemáte radi ani úzke schodiská, tak sa výstupu na vežu radšej vyhnite. S ohľadom na výbornú polohu Spišského hradu sa po jeho návšteve môžete tiež vybrať spoznávať ďalšie drahokamy spišského regiónu, Spišskú Kapitolu a Levoču, pričom ďaleko to nemáte ani do Vysokých Tatier či Slovenského raja. Vďaka svojmu stredovekému vzhľadu, sa Spišský hrad objavil vo viacerých historických a fantasy filmoch, v prvom rade spomeňme Dračie srdce (1996), film s účasťou Dennisa Quiada a hlasu Seana Conneryho, nominovaný na Oscara v kategórii vizuálnych efektov. V roku 2007 sme zase Spišský hrad mohli vidieť v príbehu Posledná légia spolu s Colinom Firthom, Benom Kingsleym či Aishwaryou Rai, napísanom na základe príbehu Valeria Massima Manfrediho.

Autor: Pierre Bona (zdroj: sk.wikipedia.org)

Hrad Červený Kameň

Hrad Červený Kameň nachádzajúci sa medzi obcami Častá a Píla, neďaleko Bratislavy, bol pôvodne postavený ako stredoveký hrad, neskôr sa však na jeho základoch rozrastala pevnosť s rozsiahlym obranným systémom. V dnešnej dobe je tento hrad významný ako ukážka vývoja nábytku a života aristokracie na Slovensku. Červený Kameň Vám v priestoroch sokoliarskeho dvora Astur navyše ponúka aj možnosť zúčastniť sa letovej ukážky dravcov a spoznať zblízka najväčšiu kolekciu dravých vtákov na Slovensku, to je výborná možnosť ako sa zabaviť a súčasne sa niečo zaujímavé dozvedieť. V neposlednom rade hostí tento hrad aj množstvo atraktívnych podujatí, na tento rok sa napríklad plánuje pravidelná burza starožitností, rytiersky turnaj (30. - 31. máj), prehliadka Da Vinciho kód (12. - 13. jún, 7. - 8. august), Festival zabudnutých remesiel (4. - 5. júl) či divadelné spracovanie príbehu o Frankensteinovi (21. - 22. august). Červený Kameň bol ako filmová kulisa využitý vo viacerých filmoch domácej aj zahraničnej produkcie, spomenúť môžeme akčný film Adrenalín: Predbehni smrť s Christopherom Lambertom (1996), fantasy Kull dobyvateľ s Kevinom Sorbom, predstaviteľom seriálového Herculesa (1997), alebo slovenský film Cinka Panna (2008). A bol tiež z jednou lokalít natáčania na Slovensku veľmi populárnej fantazijnej série Fantaghiro (90. roky), ktorá popritom zavítala napríklad aj na Bojnický zámok.

Autor: Bjalek Michal (zdroj: commons.wikimedia.org)

Čachtický hrad

Posledným hradom, ktorý si v našom článku spomenieme je hrad preslávený vďaka legendárnej krvavej grófke, Alžbete Báthoryovej. Z hradu neďaleko Nového Mesta nad Váhom už v súčasnosti zostali len zrúcaniny, na svojej tajomnosti a pochmúrnosti však nestrácajú. Bližšie Vám ich históriu priblíži aj neďaleké Čachtické múzeum. Práve v ruinách Čachtického hradu sa začína príbeh Juraja Jakubiska podávajúci jednu z verzií známej Báthoričky, Bathory (2008). Už v roku 1981 sa však Čachtický hrad objavil aj vo výbornom československom filme Tajomný hrad v Karpatoch s Michalom Dočolomanským, natočenom na základe rovnomennej predlohy Julesa Vernea. S Čachtickým hradom a dedinkou Čachtice je spojená aj zvláštna príhoda z roku 1961, kedy sa v obci ubytoval štáb s úmyslom natočiť prvý film o krvavej grófke. V skutočnosti sa však len jednalo o skupinku podvodníkov zneužívajúcich niekoľko mesiacov pohostinnosť miestnych obyvateľov, ktorí nemali v kamerách žiadny film, neexistoval ani scenár a tento film napokon nikdy nevznikol.

Autor: Vladimír Ruček (zdroj: sk.m.wikipedia.org)

Bratislava & Štúdiá na Kolibe

Naše hlavné mesto v minulosti hostilo viacero rôznych filmových produkcií, a to jednak vo svojich uliciach ako aj vo filmových štúdiách na Kolibe. K tým patrí napríklad holywoodsky akčný film Mierotvorca (1997), v hlavných úlohách s Nicole Kidman a Georgeom Clooneym. V tomto filme Bratislava nahradila viaceré lokality príbehu, zahrala sa na Sarajevo, Viedeň a dokonca aj New York, špeciálnu úlohu v ňom zohralo hlavne výstavisko Incheba. Druhým významným filmom natočeným v Bratislave je televízny film štúdia Warner Bros Povstanie (2001), hostiaci viacero známych mien, napríklad Jon Voight, David Schwimmer či Donald Sutherland. V Povstaní sa Bratislava zase premenila na Varšavu, konkrétne sa v nej vybudovala replika židovského ghetta vo Varšave, z obdobia druhej svetovej vojny. Je tiež zaujímavým faktom, že rovnako sme mohli vidieť Bratislavu vo filmoch v pozícii iného mesta; takisto aj filmy odohrávajúce v nej sa často v skutočnosti natáčali inde. Známym príkladom je hlavne hororový Hostel (2005), v ktorom sa väčšina scén „odohrávajúcich sa na Slovensku a v Bratislave“ reálne natáčala v Českej republike a Prahe a podobne v Prahe sa odohrávali aj scény z „bratislavského sídliska“ v komediálnej road movie Eurotrip (2004).

Autor: Thomas Ledl (zdroj: es.m.wikipedia.org)

Čierny Balog

Medzi domácou produkciou je dlhodobo obľúbená aj rozsiahla obec ležiaca v srdci Veporských vrchov, neďaleko Brezna, Čierny Balog. V roku 1980 tu napríklad natáčal Juraj Jakubisko svoju komédiu Nevera po slovensky a v roku 2009 sa tu odohrával zase film Pokoj v duši, ten naplno využil potenciál čarovnej a krásnej prírody v okolí obce. Okrem prírodných krás, predstavujúcich sa aj v národnej prírodnej rezervácii Dobročský prales, je Čierny Balog známy aj svojou Čiernohronskou železnicou a lesníckym skanzenom v blízkej Vydrovskej doline, ktorý poskytuje návštevníkom jedinečnú príležitosť priblížiť sa slovenským lesom a pútavým spôsobom sa dozvedieť viac o ich tajomstvách. Pri útulnom rodinnom gazdovstve Marekovom dvore na neďalekej Sihle sa začína aj nedávno vybudovaný turistický chodník Huculská magistrála, ktorý Vás prevedie tými najtajomnejšími zákutiami od územia Čierneho Hronu po Muránsku planinu.

Autor: Jan Pešula (zdroj: commons.wikimedia.org)

Jaskyňa Domica

Jednu z najzaujímavejších a najkrajších slovenských jaskýň, Domicu, nájdeme v národnom parku Slovenský kras, v rožňavskom okrese. Hoci je súčasťou jaskynného systému dlhého 25 kilometrov, zo slovenskej strany je prístupná len asi štvrtina z neho, keďže hlavná časť tohto systému sa nachádza v hraničnom Maďarsku. V Domici môžete obdivovať úchvatný kvapľový interiér, jaskynné dómy s kaskádovými jazierkami, ako aj asi 16 druhov netopierov. Skutočne jedinečným zážitkom je však v jej priestoroch predovšetkým plavba člnom po podzemnej riečke Styx, dlhá približne 140 metrov. No a v našom článku si Domica našla svoje miesto takisto, nakoľko v roku 1993 hostila prvý zahraničný film natáčaný na Slovensku od vzniku Slovenskej republiky, fantazijný príbeh Merlin. Okrem toho poskytla svoje priestory aj mnohým rozprávkam, z nich nemožno zabúdať hlavne na Soľ nad zlato (1982), ktorej ďalšia časť jaskynných scén bola natočená v Demänovskej ľadovej jaskyni.

Autor: Jojo, en:Jojo_1, pl:Jojo (zdroj: es.m.wikipedia.org)

Ďalšie filmové lokality na Slovensku

Ak Vám náš výber po stopách filmových diel natočených na Slovensku nepostačoval, vedzte že na Slovensku sú medzi filmovými štábmi veľmi obľúbené aj rozličné miesta Vysokých Tatier (Medená veža 1970, Spadla z oblakov 1978, Anděl na horách 1955...), Veľkej Fatry (Za nepriateľskou líniou 2001, Doktor Živago 2002), Slovenského raja (Dračie srdce 1996, Eragon 2006) či Bojnický zámok (Šialene smutná princezná 1968, Fantaghiro 1991). Viaceré kvalitné filmy sa natáčali aj v slovenských obciach a mestách, napríklad v Zuberci (Tisícročná včela 1983), Pribyline (Bathory 2008), Hronskom Beňadiku (Legenda o lietajúcom Cypriánovi 2010) či Sabinove (Oscarom ocenený Obchod na korze 1965).  V obci Háj pri Zádielskej tiesňave v Košickom kraji sa dokonca zo sochy anjela s odlomeným krídlom, vytvoreného pre potreby vojenského filmu Za nepriateľskou líniou (2001) stala jedna z hlavných turistických atrakcií obce. 

Autor: Michal Klajban (zdroj: sk.wikipedia.org)