1. TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK
Park skratkovite označovaný TANAP sa môže pochváliť viacerými NAJ. Vzhľadom na svoje založenie v roku 1949 je najstarším a vďaka svojej rozlohe 73 tisíc hektárov plus 30 703 hektárov súčasne aj druhým najväčším národným parkom u nás. Jeho územie zaberá Vysoké, Belianske a Západné Tatry, ako aj najvyšší vrch Slovenska, Gerlachovský štít. K charakteristickým symbolom Tatranského národného parku patria taktiež vrcholy Kriváň a Lomnický štít, pohorie Roháče, Belianska jaskyňa, početné vodopády a desiatky plies. Z nich svojou veľkosťou a hĺbkou najviac vyniká Veľké Hincovo pleso, zatiaľčo Štrbské, Skalnaté a Popradské pleso priťahujú najviac návštevníkov. Ako vstupná brána do parku vám môže poslúžiť mesto Poprad alebo obce Zuberec, Starý Smokovec či Tatranská Lomnica, kde je TANAPu a jeho ochrane venované aj tematické múzeum.
Chcem navštíviť Tatranský národný park
Druhý najstarší a zároveň najmenší národný park Slovenska bol vyhlásený v roku 1967 a rozprestiera sa na rozlohe 3750 ha, ku ktorej prináleží ochranné pásmo vo veľkosti 22 444 ha. Pieninský národný park je situovaný v regióne Zamagurie pri hraniciach s Poľskom a dostať sa doň možno tak z Kežmarku, ako aj zo Starej Ľubovne. Charakterizuje ho rieka Dunajec využívaná pre splav, vrchol Tri Koruny a masív Haligovské skaly s krasovou jaskyňou Aksamitka. Rastlinný svet parku je bohatý na druhy, aké inde nenájdete, napríklad púpavu pieninskú alebo arábku chochlíkatú. Ak budete mať šťastie, možno pri vašej návšteve zazriete aj vydru riečnu a rysa ostrovida. Popri prírodných krásach v súvislosti s Pieninami nemožno nespomenúť obec Červený Kláštor, kde sídli unikátny kartuziánsky kláštor, a obec Osturňa s jej zachovanou tradičnou architektúrou.
Chcem navštíviť Pieninský národný park
Národný park známy aj pod skratkou NAPANT je v rámci Slovenska od svojho vzniku v roku 1978 tretím najstarším parkom a prvú priečku NAJ obsadzuje v kategórii veľkosti s ohľadom na rozlohu 72 842 ha a 110 162 ha ochranného pásma k tomu. Rozprestiera sa na pomedzí regiónov Liptov a Horehronie, ako aj údoliami riek Hron a Váh. Zatiaľčo zo severu sa vám Nízke Tatry najlepšie otvárajú z Demänovskej doliny a z Jasnej, z juhu vás do nich pozýva Mýto pod Ďumbierom, Tále a Donovaly. Dominantami Národného parku Nízke Tatry sú v prvom rade vrcholy Ďumbier, Chopok, Kráľova hoľa, Brankovský vodopád a mnohé jaskyne vrátane Demänovskej ľadovej jaskyne, Demänovskej jaskyne slobody a Jaskyne mŕtvych netopierov. Zo živočíchov parku vyniká predovšetkým medveď hnedý, ktorého má NAPANT aj vo svojom logu.
Chcem navštíviť Národný park Nízke Tatry
Štatút národného parku nadobudla časť pohoria Malá Fatra, Krivánska Malá Fatra s územím v hodnote 22 630 hektárov a ochranným pásmom 23 300 hektárov v roku 1988. Nájdete ju na hraniciach regiónov Turiec, Orava a Žilina, pričom väčšina návštevníkov do parku prechádza cez obce Terchová, Zázrivá a Varín, kde leží jeho ústredná správa. Národný park Malá Fatra zaujme prítomnosťou vysokých brál ako sú Veľký a Malý Kriváň, Chleb či Veľký Rozsutec, ktorý je tiež jeho oficiálnym symbolom. Natrafíte tu ale aj na dlhé doliny ako je Vrátna dolina, nádherný 38 metrov vysoký Šútovský vodopád a hlboké tiesňavy, ktoré najlepšie reprezentujú Horné, Dolné a Jánošikove Diery. Územie národného parku pokrývajú hlavne bukové lesy, v ktorých rastú miestne endemity jarabina Margittaiho, očianka stropkatá a alchemilky panenská a Sojákova.
Chcem navštíviť Národný park Malá Fatra
Teritórium pôvodne vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť sa od roku 1988 hrdí titulom národného parku, ktorého vlastné územie zaberá 19 763 ha, zatiaľčo priľahlému ochrannému pásmu patrí 13 011 ha. Vďaka činnosti rieky Hornád, potokov a iných vodných celkov tu vznikli známe rokliny, tiesňavy a vodopády, z ktorých najvyšším je 70 metrov vysoký Závojový vodopád. Okrem iných patria k miestnym tiesňavám Suchá Belá, Sokolia dolina, Prielom Hornádu, Kyseľ, Zejmarská roklina a Piecky. Súčasťou Národného parku Slovenský raj sú tiež krasové útvary v podobe Dobšinskej ľadovej jaskyne, Kláštorisko s pozostatkami stredovekého kláštora a nadmieru fotogenické bralo Tomášovský výhľad. Ako štartovací bod pre spoznávanie parku medzi Spišom a Gemerom si môžete zvoliť strediská Čingov, Podlesok alebo Dedinky pri priehrade Palcmanská Maša.
Chcem navštíviť Národný park Slovenský raj
Náš najvýchodnejšie položený národný park susedí s chránenými územiami Poľska a Ukrajiny a vydať sa doň môžete napríklad z obcí Nová Sedlica a Stakčín. Národný park Poloniny existuje od roku 1997 a veľkú časť jeho teritória pokrývajú bukové lesy, z ktorých si viaceré zachovali svoju pôvodnú prastarú podobu a rastú v nich endemické rastlinné druhy. Miestne pralesy Stužica, Havešová a Rožok sa dokonca v roku 2007 stali súčasťou Zoznamu svetového dedičstva ľudstva UNESCO a voľne tu žije aj niekoľko jedincov ohrozeného zubra hrivnatého. Park je súčasťou regiónu Zemplín, Bukovských vrchov, ako aj rezervácie Východné Karpaty a do jeho územia spadá aj rozsiahla vodárenská nádrž Starina. Poloniny sú našim najmenej navštevovaným parkom, čo zároveň vytvára prirodzene najtmavšiu oblohu na Slovensku umožňujúcu iniciatívu Park tmavej oblohy zaoberajúcu sa pozorovaním nočnej oblohy.
Chcem navštíviť Národný park Poloniny
Celok Muránska planina sa stal národným parkom v roku 1997 a za jeho charakteristické prvky možno považovať tiesňavy, bralá, jaskyne a mnohé iné krasové útvary, z ktorých väčšina je ale ukrytá pred ľudským zrakom pod zemou. Najvyšším miestom Národného parku Muránska planina je vrch Fabova hoľa a najvýznamnejším endemitom Lykovec muránsky. V najnižšej nadmorskej výške na Slovensku tu možno natrafiť aj na kosodrevinu. Planina patrí do územia Slovenského rudohoria a bránami pre turistiku po jej zákutiach sú predovšetkým obce Muráň, Červená Skala, Závadka nad Hronom, mesto Tisovec a sedlo Zbojská pri Pohronskej Polhore. Za správu parku je zodpovedný príslušný úrad v Revúcej a pri jeho spoznávaní nemožno minúť ruiny Muránskeho hradu na brale Cigánka, z ktorých sa vám na značnú časť parku naskytuje pôsobivý výhľad.
Chcem navštíviť Národný park Muránska planina
Druhý najmladší národný park Slovenska je datovaný do roku 2002 a jeho výrazným znakom je rozsiahla oblasť krasových útvarov, ktorá je najväčšia v Strednej Európe. Jaskyne Národného parku Slovenský kras sú spolu s jaskyňami Aggteleckého krasu od roku 1995 súčasťou Zoznamu svetového dedičstva ľudstva UNESCO. Je ich tu skutočne veľmi veľa, najdlhším jaskynným systémom je Skalistý potok a za turisticky najpríťažlivejšie jaskyne sú považované Ochtinská aragonitová, Gombasecká, Jasovská, Krásnohorská jaskyňa a Domica. NP Slovenský kras je aj našim najjužnejšie položeným parkom, nakoľko je situovaný pri hraniciach s Maďarskom. Nezabudnite navštíviť aj majestátnu Zádielsku tiesňavu, rozľahlú Silickú planinu s jej ľadnicou, vrch Matesova skala, ruiny Turnianskeho hradu a Hájske vodopády. Pre začiatok túry v tomto parku zvoľte mesto Rožňava alebo niektorú z jeho okolitých obcí.
Chcem navštíviť Národný park Slovenský kras
Spomenutý národný park vyhlásený v roku 2002 je dosiaľ našim najmladším parkom, hoci NP Slovenský kras je od neho starší len o mesiac a pol. Národný park Veľký Fatra sa rozkladá predovšekým v regiónoch Liptov a Turiec a za jeho najvyšší bod sa považuje Ostredok. Park je unikátny vďaka svojim krásnym dolinám, ktorými sú Blatnická, Gaderská, Ľubochnianska, Necpalská či Žarnovická dolina. Nemenej pôsobivé sú tunajšie výrazné horské masívy Ploská, Tlstá, Majerova skala a Drienok. Na území NP Veľká Fatra sa obzvlášť darí viacerým druhom netopierov a dravých vtákov, ako aj tisu obyčajnému, ktorého pôvodná prítomnosť je najväčšia v rámci Európy. K parku sa môžete dostať napríklad cez Martin, Ružomberok, Turčianske Teplice, Donovaly či Vrútky alebo aj múzeum ľudovej architektúry zapísané v Zozname UNESCO, Vlkolínec.
Chcem navštíviť Národný park Veľká Fatra