Na rozhľadni na vrchu Bobovec nad Starou Bystricou

Jana Bílešová

Autor: Jana Bílešová Zdroj: Jana Bílešová

Nad Starou Bytricou v Bystrickej doline na Kysuciach v roku 2009 vyrástla nová rozhľadňa na vrchu Bobovec. Radi spoznávame nové miesta, a tak sme sa rozhodli s malým skoro 2 ročným synčekom Adamkom navštíviť rozhľadňu. Zvedaví sme boli na to, aké výhľady bude rozhľadňa poskytovať. A trochu sme si chceli prevetrať aj našu kondíciu. S malým dieťaťom volíme z Kysuckého Nového Mesta do Starej Bystrice dopravu autom, je to rýchlejšie a jednoduchšie. Druhou alternatívou prístupu do Starej Bystrice môže byť autobusové spojenie zo Žiliny.

Stará Bystrica - rínok sv. Michala Archanjela a prvý drevený orloj

V Starej Bystrici parkujeme auto na bočnej ceste neďaleko kostola sv. Michala Archanjela. Kostol bol postavený v roku 1892 a odvtedy prešiel viacerými rekonštrukciami. V prípade, že máte menej času, môžete pred výstupom na rozhľadňu autom odbočiť cez most nad riekou Bystrica doprava na cestu vedúcu cez Radôstku až do Lutíš a zaparkovať auto až v krajnej časti s názvom Slezákovci. Budete to tak mať ku rozhľadni bližšie.

My prichádzame pešo od kostola po pár metroch na rínok sv. Michala Archanjela a obdivujeme prvý slovenský drevený orloj. Máme šťastie, že práve počas návštevy jeden zo zvonov orloja odbíja čas. Druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Práve druhý zvon nesie názov Riečnická Madona a bol odliaty na pamiatku zatopených obcí Riečnica a Harvelka. Tieto obce zatopila voda vodnej nádrže Nová Bystrica a dnes sú v hĺbke takmer 50 metrov. Prehliadka orloja je bezpochyby veľmi zaujímavá. Synček zvedavo postáva pod orlojom a onedlho sa zoznamuje s inými malými deťmi, ktoré vytvorili pred orlojom malú skupinku. Okrem orloja si môžete pozrieť na námestí aj Zbojnícku baštu, na mieste ktorej stála budova starej hasičskej zbrojnice. Pred baštou je na chodníku umiestnený Zbojnícky kameň, na ktorom podľa legendy, na vrchole Černatína tancovali víly so zbojníkmi.

Pre nás je hlavným lákadlom rozhľadňa na vrchu Bobovec, vidieť ju priamo z rínka. A tak máme akú takú predstavu o tom, kam až budeme stúpať. Zisťujeme, že priamo z námestia vedie na rozhľadňu žltá turistická značka. Smerovník udáva čas 1:45 minút, u nás to bude určite dlhšie. Na žltej značke je stúpanie rozložené na dlhšiu vzdialenosť, prevýšenie približne 300 metrov tak prekonáme na úseku dlhom približne 4,6 km. Na spiatočnej ceste plánujeme zísť z Bobovca po žltom náučnom chodníku, ktorý klesá dolu pomerne strmo serpentínami, čo je kratšia a rýchlejšia cesta. Zároveň, ak využijeme náučný chodník, nebudeme sa musieť vracať po rovnakej trase, čo dodáva celému okruhu väčšiu atraktivitu.

Z náučnej tabule na námestí sa dozvedáme, že rozhľadňa na Bobovci v nadmorskej výške 723 m n. m., bola postavená v rokoch 2010 - 2011 obcou Stará Bystrica z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci programu cezhraničnej spolupráce Poľsko - Slovenská republika 2007 - 2013. O samotnom vrchu Bobovec, ktorý je súčasťou širšieho masívu Nocľahy, text prezrádza, že jeho názov je odvodený od strukoviny bôb, ktorá bola rozšírenou potravinou najmä v minulosti. Ďalšou zaujímavosťou určite je, že v okolí Bobovca sa v 18. storočí ťažilo železo, ktoré sa tavilo v železiarni v Starej Bystrici. Táto železiareň bola jediná v Trenčianskej stolici. Terajšou spomienkou po výrobe železnej rudy v Starej Bystrici je už iba miestny názov Hámer.

Okrem žltej turistickej značky na námestí v Starej Bystrici začína aj zelená turistická značka vedúca na Veľkú Raču, ktorej vrchol leží v nadmorskej výške 1236 m n. m.. Veľká Rača je určite jednou z dominánt v blízkom okolí Starej Bystrice, smerovník udáva čas 3,5 hodiny.

Z námestia pokračujeme po žltej turistickej značke na okraj Bystrice, prechádzame pešo ponad Bystricu, ktorá zurčí pod nami. Pred nami v diaľke sa týči Bobovec s rozhľadňou.

Osada Slezákovci

Za mostom prechádzame skraja časťou Slezákovci, potom ideme krajmi lúk, ktoré sú plné rozkvitnutých žltých púpav. Pomaličky stúpame. Synček striedavo sedí v nosiči na tatovom chrbte a striedavo pobehuje po vlastných. Prichádzame ku kaplnke, ktorá je na okraji lesa. Nevstupujeme do lesa, ale po asfaltovej ceste odbočujeme doprava. Prichádzame ku vyššie položeným niekoľkým domčekom so záhradami, kde vidíme aj pasúce sa kozičky. Takže máme ďalšie spestrenie po ceste. Míňame domčeky, končí aj asfaltová cesta. Ďalej postupujeme po lúkach mimo lesa, po obyčajnej, nespevnenej ceste. Je sucho, takže sa nešmýkame. Po ceste sa ide dobre. Sme tu práve v čase, keď ovocné stromy naokolo kvitnú, a tak je prechádzka naozaj veľmi príjemná. So značením nie je problém. Synček už sedí v nosiči a všetko obdivuje z tatovho chrbta.

Bobovec v masíve Nocľahy

Dostávame sa na okraj lesa, tesne pod Bobovec. Z tohto smeru samotnú rozhľadňu na vrchole ešte nevidieť. Pri vchádzaní do lesa dávame pozor na značenie. Míňame lesných robotníkov, ktorý pripravujú drevo na zvážanie. Z tohto smeru sú zatiaľ našimi jedinými spoločníkmi pri výstupe na Bobovec. Na ceste sme okrem nás nestretli žiadnych turistov. V tejto časti výstupu je cesta, aj vďaka ťažbe dreva, dosť rozrytá, aj plná blata. Postupujeme pomaly, chvíľami ideme aj mimo cesty a hľadáme schodnejšiu, menej rozrytú a blatitú cestu. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že dávnejšie nebola ťažba dreva zďaleka tak viditeľná ako dnes. Častokrát máte pocit, že sa drevo ťaží priamo na turistickom chodníku. Stúpanie na samotný Bobovec nie je dlhé, tvorí ho jedna rozložitá serpentína. Na jej hornom ohybe sa cesta zlepšuje a tak pokračujeme ďalej po ceste. Na okraji lesa sa začínajú objavovať prvé výhľady na dolinu Starej a Novej Bystrice. Ešte stále sme však prevažne v lese. Ku rozhľadni je to po hrebeni ešte asi pol kilometra. Zvedavo vyzeráme rozhľadňu. Konečne sa objavuje pred nami. Sme hore. Stretávame tu niekoľko ďalších ľudí, ktorí prišli ku rozhľadni po kratšom náučnom chodníku.

Na rozhľadni

Pri vstupe do rozhľadne vystúpime najprv po niekoľkých schodoch, otvárame drevené dvere do rozhľadne a stúpame vnútrom veže po schodisku na výhľadovú plošinu, ktorá je zvrchu krytá strechou. Sme zvedaví, aké budú výhľady. Z rozhľadne vidieť Starú Bystricu, odkiaľ sme začínali náš výlet - dedine zvrchu dominuje biely kostol. Vidíme dolinu, ktorou sme do Bystrice prišli autom. V smere na juh sa pozeráme na dolinu, kadiaľ stúpa príjazdová komunikácia odbočujúca z Bystrice cez Radôstku do Lutíš a na druhej strane hrebeňa sa cez Kubíkovú zvažuje dolu a klesá do častí Bránica. Viac napravo vidíme hlavný hrebeň Malej Fatry, sú na ňom ešte biele fliačiky ustupujúceho snehu. Vpravo od hrebeňa Malej Fatry je vidieť masív Martinských holí - ten je už však v značnom opare. Za našimi chrbtami, v smere na sever je dobre viditeľná Veľká Rača. Pri dobrej viditeľnosti môžete odtiaľto zazrieť aj Lysú horu v Českej Republike. Ak ste fanúšikom fotografovania, tak pre menší opar a lepší smer slnka pri fotografovaní odporúčam navštíviť rozhľadňu buď skoro ráno alebo až ku večeru.

Keď sme sa pokochali výhľadmi, schádzame z rozhľadne dolu a občerstvujeme sa v drevenom prístrešku pri rozhľadni. Okrem neho sú tu aj náučné tabule a turistický smerovník. Samotná rozhľadňa, vysoká 16 metrov, bola vybudovaná z kameňa a dreva ako tradičných materiálov. Vstavba rozhľadne bola súčasťou projektu „Rozhľaďme sa“, vďaka ktorému sa zrealizovalo a obnovilo značenie starých turistických a cyklistických trás na slovensko - poľskom pomedzí. Rozhľadňa bola na Bobovci postavená z dôvodu, že vrchol Bobovca je dobre viditeľný z prístupových komunikácií ako aj od slovenského orloja z rínku sv. Michala v Starej Bystrici.

Cestou naspäť využívame žltý náučný chodník

Žltý náučný chodník, ktorého dĺžka je 1,5 km, a ktorý volíme pri spiatočnej ceste z Bobovca, prekonáva klesanie za približne 40 minút. Chodník je dobre prešlapaný a viditeľný, vedie najprv mimo lesa, respektíve jeho výsekmi. Vpravo nás sprevádza výhľad na Starú Bystricu. Niekoľkokrát sa zastavujeme a pozeráme späť na rozhľadňu, fotíme. Potom sa ponárame do lesa a chodník sa kľukatí serpentínami. Schádzanie je príjemné. Vychádzame z lesa pri kaplnke v časti Slezákovci, okolo ktorej sme prechádzali na začiatku výletu.

Cyklochodníky v okolí

Pri kaplnke sa nachádza mapa blízkeho okolia, ako aj náučná tabuľa, ktorá sa venuje tzv. Beskydskej zelenej ceste, čo je názov cezhraničného náučného cyklochodníka. Tento cyklochodník zo Starej Bystrice pokračuje cez Skanzen vo Vychylovke, po hranici cez rezerváciu Šrubitá a končí v obci Rycerka Gorna na poľskej strane. Viac ako 2 km tohto chodníka boli vybudované pod vrchom Bobovec aj ako súčasť cyklotrasy Bystrická cyklomagistrála. Bystrická cyklomagistrála vedie z Krásna nad Kysucou cez Zborov nad Bystricou, Klubinú, Starú Bystricu do Novej Bystrice. Môže byť tak ďalšou alternatívou pre návštevu týchto miest. Zvyšnú časť cesty od kaplnky do Bystrice prechádzame rovnako. Výlet na rozhľadňu sa nám veľmi páčil, jarná príroda a rozkvitnuté stromy mu dodávali tú správnu šťavu. Výstup ku rozhľadni nebol náročný a zvládnu ho bez problémov aj malé deti.

Ďalšie lákadlá v okolí Starej Bystrice

V okolí Starej Bystrice sa nachádzajú aj ďalšie jedinečné lákadlá pre opätovnú návštevu tohto regiónu. Okrem už spomínanej Bystrickej cyklomagistrály je to skanzen vo Vychylovke s úvraťovou železničkou. Tá bude od mája 2015 prepojená z Oravskou lesnou železnicou. Vodnú hladinu nádrže Nová Bystrica obkolesenú lesmi môžete obdivovať z priehradného múru nad Novou Bystricou alebo sa môžete okolo nádrže prejsť pešo alebo na bicykli. Určite tu nestretnete davy turistov, a to dodá putovaniu nezameniteľný nádych skutočného objavovania. Bicyklom môžete zavítať na vzdialenejšie magické miesto - kostol v Riečnici, ktorý tvorí živú pamiatku na zaniknuté obce Riečnica a Harvelka. Ale o týchto miestach až niekedy nabudúce...