Kysucký skanzen Vychylovka - pohľad do okna minulého storočia
Kysucký skanzen Vychylovka - pohľad do okna minulého storočia.
…nazrieť do minulosti, odviesť sa na vlaku, ktorý poháňa parná lokomotíva a pochutnať si na dobrotách z kuchyne starých materí... Táto jedinečná trojkombinácia vedomosti, detsko-dospelej radosti a lahodnej chuti sa dá spojiť v kysuckom skanzene Nová Bystrica - Vychylovka. Bolo tomu tak aj v poslednú májovú nedeľu, kedy skanzen patril najmä deťom. Veď prvého júna je ich veľký sviatok a tak ho mohli osláviť aktivitami, ktoré tam na ne popri prehliadke čakali.
Vrátim sa však o kúsok do histórie, na dnešné miesto s plochou približne 181,4 hektára, s obsahom vody 34 miliónov metrov kubických - k vodnej nádrži Nová Bystrica. Ak by bolo možné cestovanie v čase - do minulého storočia a prišli by sme na to isté miesto, ocitli by sme sa v dedinkách Harvelka a Riečnica, kde si ľudia žili svojim životom. Z dôvodu výstavby vodného diela tieto dedinky už na mape nenájdeme. Pamiatku na ne môžeme nájsť v skanzene Vychylovka, kde bolo pred výstavbou diela prevezených niekoľko objektov. Základný kameň expozície v skanzene bol položený v roku 1974 a prioritou bola záchrana pamiatok práve z obcí Harvelka a Riečnica. Postupne sa tu premiestňovali obytné a hospodárske budovy, či sakrálne stavby z viacerých kysuckých dedín. Zachované sú tu aj „cholvárky“ - sezónne obydlia pre pastierov. Dnes tu už pastieri nebývajú, no ovečky, ktoré sa pasú za zvuku zvoncov tu stretnúť môžeme.
Pri zvuku ešte zostanem - ten sa nesie celým skanzenom a to nielen zvuk folklórnych súborov, ktoré tu počas sezóny vystupujú, ale aj zvuk parného stroja, ktorý cez skanzen premáva. Historická lesná úvraťová železnica, ktorá v minulosti slúžila na prevážanie dreva, je organickou súčasťou múzea. Patrí k zachovalej a funkčnej časti bývalej Kysucko -oravskej lesnej železnice, ktorá vznikla v roku 1926 spojením lesných železníc kysuckej, z obce Oščadnica do Chmúry (časť Vychylovky) a oravskej, z obce Lokca do Oravskej Lesnej. Po spojení oboch dosiahla celkovú dĺžku 110 km. Dnes je unikátnou technickou pamiatkou a to najmä vďaka úvraťovému systému, ktorý umožnil prekonanie veľkého výškového rozdielu na krátkej vzdialenosti. Hoci sa vagóny s drevom na železnici už neobjavujú, vystriedali ich vagóny plné detí a dospelých, ktorí si po zakúpení cestovného lístka v hodnote štyroch Eur túto atrakciu môžu vychutnať. Cez víkend za doprovodu parnej lokomotívy, počas týždňa dieslovej.
Za bránami múzea je skutočne čo objavovať, stačí chodiť s otvorenými očami a vychutnávať si to, čo nám naši predkovia vytvorili.
Drevené domy na pôvodnom mieste rozobrali a v skanzene podľa očíslovaných brvien opäť poskladali.
Milovníci stavebníc by si pri tejto práci určite prišli na svoje...
Interiéry domov sú zariadené tematicky. Môžeme sa dozvedieť, ako žili drotári, kováči, alebo ako to vyzeralo, keď sa v dome konala svadba, pohreb, keď do rodiny pribudla nová ratolesť.
„Cholvarok“ – sezónny príbytok pre pastierov
Vodný mlyn z obce Klubina. Jedna časť slúžila na mletie múky, časť druhú tvorila píla.
Časť interiéru vodného mlyna – píla
Krčma z obce Korňa. Keďže Kysuce sa označovali za chudobný kraj, veľa jedál tvorili ingrediencie - kyslá kapusta a zemiaky. V interiéri krčmy môžme zistiť, že aj z týchto ingrediencií vznikajú chutné jedlá - halušky s kapustou, kapustové posúchy, alebo šúľance - samozrejme, že za pomoci múky, vajíčok.... a dobrého kuchára.
Kostol z obce Zborov nad Bystricou
Posledný májový víkend patril nielen deťom, ale aj tradícií, ktorú si v mnohých kysuckých obciach zachovávajú dodnes - váľaniu mája - samozrejme, ak si ho na začiatku mesiaca nezabudnú postaviť... Každý víkend patrí v skanzene inej tradícií, ktoré prezentujú, ako to bolo v minulosti: sadenie zemiakov, kuchyňa starých materí, svadobné zvyky, varenie kysuckých polievok...
A to je ona - krásavica maďarskej výroby - parná lokomotíva, ktorá premáva každý víkend
A ešte jeden pohľad na parnú lokomotívu...
K expozícií múzea patrí aj tento rušeň z roku 1945, vyrobený v Prahe. Pôvodne premával na lesnej železnici Vigľaš, neskôr Kriváň.