Jasenovský hrad

Zdeno Vasilišin

Autor: Zdeno Vasilišin Zdroj: Zdeno Vasilišin

Východné Slovensko je pre mnohých „západniarov“ ako sa hovorí pánu Bohu za chrbtom, ale ak sa sem vyberiete, určite neoľutujete a budete sa sem radi vracať.

Po týždni túlania sa po Vihorlate a Bukovských vrchoch prichádzame krátko popoludní do Humenného. Keďže do odchodu nočného vlaku máme ešte kopec času, padne návrh, aby sme batohy odložili do úschovne na železničnej stanici a vyrazili do blízkej dedinky Jasenov, nad ktorou sa týči Jasenovský hrad, resp. jeho zrúcanina.

Cesta autobusom trvá asi 15 minút. Vystupujeme na konečnej zastávke autobusu a pristavíme sa pri informačnej tabuli, z ktorej sa dozvedáme, že hrad vznikol podľa všetkého v 13. storočí po vpáde Tatárov, postavili ho pravdepodobne Račkajovci, neskôr ho získali Drugethovci, v roku 1644 ho obsadili vojská Juraja Rákocziho, v 18. storočí patril Csákyovcom a v 19. storočí Andrássyovcom. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa pamiatkové orgány pokúsili hrad zachrániť, časť zastrešili no pokračovanie prác zmarila 1.svetová vojna. Dozvieme sa tiež, že na hrad sa dá vystúpiť niekoľkými trasami. Prichádzame k rázcestiu, pri ktorom sa stretajú modrá a žltá turistická značka. Tiež je tu možnosť parkovania. Podľa tabuľky je to po modrej na hrad 40 minút. Vyberáme si teda túto farbu a hneď ako vojdeme do lesa chodník prudko stúpa. Veď na hrad je 220 výškových metrov.

Na vrstve lístia, pod ktorým je mokrá zem po dažďoch z predchádzajúcich dní sa v stúpaní poriadne šmýka. Po necelej hodinke stúpania sme v cieli. Nachádzame sa pred zachovalými múrmi bývalého hradu, skúmame zákutia a aj za pomoci fotiek z informačnej tabule si predstavujeme, ako to tu asi v minulosti vyzeralo. Ešte pred niekoľkými rokmi hrad nebolo z dediny vôbec vidieť. Od roku 2007 obec Jasenov organizuje na hrade brigády a dobrovoľníci odstránili náletové dreviny z okolia hradu.

Vzduch je po dažďoch z predchádzajúcich dní čistý, takže sa môžeme aj pokochať výhľadmi z hradu. V diaľke rozoznávame Bukovské vrchy, po ktorých sme sa niekoľko dní túlali, Vihorlat, Sninský kameň. Ako na dlani máme blízke Humenné...ani sa nám nechce odtiaľto odísť, no sme viazaní na autobus do Humenného.

Späť z hradu sa vyberáme inou cestou, ako sme prišli hore. Chodníkom kráčame po modrej a žltej značke a po chvíli nás chodník dovedie na zvážnicu a pokračujeme už len po žltej až k rázcestiu, pri ktorom sme začínali. Autobus stíhame s prehľadom a ešte stíhame aj potúrové pivko v miestnom pohostinstve. Ak sa budete túlať v okolí Humenného, odporúčam návštevu tohto hradu. V prípade dobrého počasia budete za výstup odmenený krásnymi výhľadmi.