Istanbul

Tomáš Kubisa

Autor: Tomáš Kubisa Zdroj: Tomáš Kubisa

Istanbul by mal navštíviť každý, kto hľadá exotiku, ale pritom nechce opustiť komfort Európy. Istanbul tak ako sa na bránu orientu patrí má sám niekoľko brán ako je možné do neho vstúpiť. Jedna z pozemných brán je železničná stanica Sirkeci - známa ako konečná stanica Orient - expresu. Táto cesta bola využívaná najmä zámožnými cestovateľmi v prvej polovici dvadsiateho storočia. Dnešní cestovatelia - omnoho menej zámožní, avšak časovo náročnejší radšej zvolia niektorú zo vzdušných brán, jedna na Európskej a druhá na ázijskej strane mesta. Ak zvolíte prílet na tú ázijskú stranu je to nutne spojené s istým, pre nestranného pozorovateľa možno aj komickým prechodom medzi kontinentami. Priletíte do Ázie, aby ste následne prešli do Európy (po moste alebo loďou), kde sa nachádza väčšina zaujímavostí tohoto úžasného mesta. Keď nadíde čas odchodu, znova prekročíte hranicu kontinentov, aby ste z Ázie leteli spať do Európy, alebo na úplne iný svetadiel.

Istanbul je tvorený mnohými mestskými časťami, ktoré však majú charakter skôr samostatných miest, alebo ešte lepšie samostatných svetov. Väčšina návštevníkov začína na mieste ktoré je späté s dejinami osmanskej ríše najviditeľnejšie - v časti Sultanahmet. Oproti sebe tu stoja dve gigantické stavby, každá reprezentuje jednu z mocných ríš, ktoré toto územie ovládali: Hagia Sofia - Byzantskú ríšu a Modrá mešita Osmanskú.

Ich nášteva je takmer povinnou zastávkou pre každého cestovateľa, ktorý sa zaujíma o mystiku náboženských stavieb. Monumentalita týchto budov na človeka skutočne dýchne a prinúti ho sa zamyslieť, nad mocou toho, kvôli čomu boli tieto stavby postavené.

Na námestí Hippodrome, ktoré tieto dominanty spája je vždy rušno. Hlúčiky turistov sa pletú pod nohy, predavači jedla a suvenírov sa predbiehajú kto svojim krikom spôsobí vašemu sluchu väčšiu akustickú ujmu. Ak sa do toho zapojí aj zvolávanie na modlitbu, ktoré sa začína približne v rovnakom čase z každej mešity, avšak každé v inej tónine, istanbulská kokofónia vám bude ešte dlho zvoniť v ušiach.

My sme preto zabočili do postranných uličiek, ktoré nie sú až také rušné, avšak predavačov sa v tejto časti mesta jednoducho nezbavíte. Nutnú dávku relaxu poskytujú všadeprítomné čajovne, častokrát záhradné. Uprostred dvanásť miliónového veľkomesta, síce o kľude nemôže byť reči, ale ich atmosféra je aj tak pokojná, ruch ulíc, akoby k nim nedoliehal. Málo informovanému čitateľovi sa možno bude zdať informácia o čajovniach prekvapujúcou. Turkov si u nás spájame skôr so silnou kávou. Tak to naozaj bolo až do rozpadu Osmanskej ríše. Turci tým prišli o tropické územia na ktorých sa pestovala káva a tak začali využívať vhodné klimatické podmienky na čiernomorskom pobreží na pestovanie vlastného čaju.

Popíjajúc silný a sladký čaj s tulipánových pohárikov pozorujeme pouličný ruch. Ak by sa ma niekto spýtal, aké je najbežnejšie povolanie obyvateľa Istanbulu, odpovedal by som - obchodník. Takmer každý muž tu niečo predáva, či už ako pouličný predavač, alebo v tradičný rodinných obchodíkoch.

Nádych orientálneho obchodu možno nasať na Grand Bazári, a koreninovom Bazári, kde vás obchodníci takmer nepustia, pokiaľ niečo nekúpite. Nátlak je občas neznesiteľný a zjednávanie je samozrejmosťou. Tu sa skutočne oplatí nakupovať iba očami, pretože dnes už je to skôr turistická atrakcia. Ceny sú aj po jednaní dosť vysoké, a sortiment takmer všade rovnaký.

Trochu iný obraz mesta podáva štvrť Beyoglu, v antických časoch nazývaná Pera, kam sme sa dostali cez Galatský most stále plný rybárov. Táto štvrť akoby nezapadala do orientálnej mozaiky Istanbulu, viac sa podobá na európske prímorské mestá v Taliansku, či Chorvátsku. Nie je to až tak divné, pretože na historickej architektúre sa podpísali Stredomorské európske mocnosti - najmä Janovčania a Benátčania. Prechádzaním sa úzkymi a strmými uličkami, plnými umeleckých ateliérov, obchodíkov, kaviarní a čajovní mi táto časť trocha pripomínala umelecké štvrte európskych miest. Táto mestská časť má dve dominanty. Tou prvou je Galatská veža, ktorá poskytuje tie najkrajšie pohľady na panorámu mesta. Tou druhou je ulica Istikal Caddesi - hlavná nákupná tepna a námestie Taxim, centrum štvrti a centrum moderného Európskeho života. V priľahlých uličkách sa nachádzajú tie najvychytenejšie bary v meste.

Azijská časť - Kadikoy je turisticky takmer neobjavená. Cesta sem je jeden z najpríjemnejších cestovateľských zážitkov, za predpokladu, že použijete loď. Približne dvadsať minútovú plavbu vám spríjemňuje steward, roznášajúci neodmysliteľný čaj a drobné občerstvenie. Je zároveň tak trochu aj zabávačom, pretože keď je more nepokojnejšie niekedy predvádza priam akrobatické kúsky, spolu s táckou na ktorej má poháre. Nikdy som ho však nevidel rozliať, svoje remeslo ovládajú dokonale.

Dôvod prečo sem turisti častokrát nezavítajú je, že sa tu nenachádzajú žiadne pamiatky, ani zaujímavosti, aspoň nie tie najznámejšie. Ázijská časť mesta je hlavne rezidenčnou časťou, tak ľudia a ich domovy, sú hlavnou atrakciou pre tých, čo chcú spoznať neturistický Istanbul. Prechádzka uličkami nám všeličo odhalí. Na prvý pohľad sa táto štvrť tiež javí ako mediteránske mesto, ale budovy sú modernejšie. Obchodíky ustúpili všadeprítomným čajovničkám a moderným obytným domom. Prítomnosť malých drevených domčekov, každý pomaľovaný inou krikľavou farbou spolu s malými domčekmi pre mačky ukazujú na prítomnosť alternatívnych duší. Časté grafity na fasádach tiež napovedajú, že táto štvrť je omnoho menej konzervatívna, o čom sa môže každý návštevník presvedčiť, ak navštívi štvrť zvanú Moda. Je to krásna časť s mnohými kníhkupectvami a kaviarňami s výhľadom na more, kde sa často schádzajú aj miestni na večeru s priateľmi, či rodinou.

O Konštantinopole, alebo Istanbule a jednotlivých častiach by sa dalo písať donekonečna. Ja som odhodlal iba stručne popísať tie časti, v ktorých sme sa pohybovali počas našich návštev tohto obrovského a fascinujúceho mesta.