Duchovia kalvárie

Katarína Ivantysynová

pozri všetky

Ubytovanie Bratislava región

3 hodnotenia

Ubytovňa Uni

19 hodnotení

Apartmán Natália

1 hodnotenie

PRO.RESTAV - PLUS

Dimael hostel & apartments

Chata Cementárka

Apartmány Lavender

1 hodnotenie

Penzión a ubytovňa Raki

Autor: Katarína Ivantysynová Zdroj: Katarína Ivantysynová

Bratislavská kalvária je už dnes len tieňom toho, čo kedysi bývala. V centre meste, v prostredí rodinných domčekov a upravených záhradiek, ju dnes pripomínajú len pozostatky niekdajšej krížovej cesty. Keď som vyrastala, dlho som si myslela, že kalvária je pomenovanie kostola Panny Márie Snežnej, ktorý dominuje priestoru nad Hlbokou ulicou. Až oveľa neskôr som sa dozvedela, že takéto kalvárie boli stavané vo viacerých mestách. Tá bratislavská je ale výnimočná tým, že je najstaršia na Slovensku (a jedna najstarších v Uhorskom kráľovstve). Bola postavená v roku 1694 na pamiatku obliehania Viedne Turkami v roku 1683. V roku 1713, keď v Bratislave zúril mor, bola oblasť Kalvárie útočiskom pre mešťanov.

Prvé zastavenie bolo pri Kostole sv. Cyrila a Metoda, pri zástavke SAV, odtiaľ sa išlo hore, smerom po dnešnej Hlbokej ulici. Na Hlbokej ceste krížovú cestu dnes už pripomína len Lurdská jaskyňa, niekdajší kameňolom. Jaskyňu dala vyhĺbiť grófka Gabriela Szápary v roku 1892. V tichu polkruhovitého priestoru zanikajú ruchy a šumy mesta a zostáva priestor len na pokojné rozjímanie. Je to úžasné miesto. Nech prídem v akomkoľvek ročnom období, v akejkoľvek dobe, tu je vždy pokoj.

Jaskyňa je známa hlavne svojimi ďakovnými kamennými tabuľkami, ktoré sú pripevnené na všetkých dostupných múroch. Na ústrednom mieste je mramorová socha Panny Márie Lurdskej. Z Lurdskej jaskyne sa možno dostať von tiež schodiskom naľavo. Táto cesta vedie k zadnej strane kostola Panny Márie Snežnej. Ten bol dokončený v roku 1948. Jeho dominantná 50 metrová veža musela v roku 1959 dole kvôli výstavbe Slavína. Jeho pylón, so sochou víťazného vojaka, nemal mať na horizonte žiadnu konkurenciu, a už vôbec nie vežu katolíckeho kostola.

Od kostola je to len kúsok ku koncu niekdajšej krížovej cesty. Treba zahnúť doprava, na ulici Na kalvárii ísť smelo na koniec ulice, ktorá je zdanlivo slepá - a objaviť nebadateľnú cestičku, ktorá popri múre vedie doprava. Tam najskôr stretneme ďalší z bratislavských bunkrov a pár krokov za ním je záver krížovej cesty. Ten dnes vyzerá takto: jednoduchý kríž, postavený na návrší, ku ktorému vedie pôvodné kamenné schodisko. Keď som bola dieťa, bolo to pre nás podivné a nebezpečné miesto. S vytreštenými očami sme si rozprávali historky o tom, ako sa tam schádzajú satanisti. Dnes, s odstupom času, mám pocit, že sa tam stretávala miestna mládež a popíjali čučo - a len my, desaťročné dievčatá, sme mali pocit, že sa tam dejú všakovaké veci.

Miesto má ale stále pozoruhodnú atmosféru. Navštevuje ho menej ľudí ako neďaleký Horský park a dá sa tu ľahko zabudnúť, že mesto je hneď za rohom. V lesíku historické zastavenia krížovej cesty už pripomínajú len papiere, pripevnené na stromy. Projekt revitalizácie Kalvárie existuje, zatiaľ sa ho ale nepodarilo uviesť do praxe a Kalvária tak zostáva miestom duchov.