Ako sme objavovali Kýčerku na pomedzí Malej Fatry a Kysúc

Jana Bílešová

Autor: Jana Bílešová Zdroj: Jana Bílešová

Pri turistike s malým synčekom sme sa chceli vyhnúť často navštevovaným miestam. Lákalo nás obzrieť si miesta, kde sme ešte neboli a popri tom si obzrieť aj vzdialenejšie osady Terchovej. Medzi takéto pre nás lákavé miesta patrila Kýčerka nachádzajúca sa na hrebeni Kysuckej vrchoviny na rozhraní Kysúc a Malej Fatry. A tak sa v jeden septembrový deň, keď by nám malo priať počasie, vydávame na prieskumnú túru za Kýčerkou a jej okolitými krásami.

Vyrážame z osady Terchová, Balátovci

Na Kýčerku by nás z osady Balátovci za Terchovou mala vyviesť žltá turistická značka, ktorá začína už v časti Terchová, Šípková. My prechádzame Šípkovou a pokračujete autom až do časti Balátovci, aby nebola trasa príliš dlhá, nakoľko synček nemá ešte ani rok. V našej výbave nechýba detský turistický nosič. Osadu tvorí iba pár domov, škoda, že nikoho nestretáme, aby sme sa popýtali na cestu.

Smerovník žltej značky v osade Balátovci udáva výšku 655 m n. m. a na Kýčerku čas 1 hodinu, my počítame tak 2 s hodinkami času. Hocikedy sa po ceste môžeme otočiť naspäť, nič sa nestane, keď až na Kýčerku neprídeme, bude to závisieť od synčeka.

Pozor na turistickú značku

V úvode trasy treba dávať pozor na turistické značenie. Nás poplietla pomerne dobre prechodená cestička na kraji lesa a hoci sme dlhšiu dobu nevideli žltú značku, pokračovali sme po nej ďalej. Cestička vošla do lesa. Žltá značka sa však neobjavila, a tak nám bolo jasné, že asi nejdeme správne. A tak sme sa otočili naspäť po miesto, kde sme videli žltú značku poslednýkrát. Zisťujeme, kde sme urobili chybu, bolo potrebné sa držať lúk po pravej strane a nevchádzať do lesa. To nás trochu zdržalo, ale brali sme to s humorom, nemali sme sa kam ponáhľať. A tak pokračujeme už správnym smerom. Našťastie, potom sme už na celej trase so značením problém nemali. Určite však značeniu treba venovať pozornosť.

Cholvarky

Prechádzame prevažne lúkami dolinou Struháreň. Neskôr sa cesta stáča viac doprava a začíname stúpať. Približne v polovičke stúpania sa pod mohutnými stromami objavujú drevenice - cholvarky. Sú učupené pod mohutnými stromami, ako keby chceli s nimi splynúť, ochrániť sa pod nimi. Obzeráme si drevenice. Máme pocit, že stromy z dreveníc priamo vyrastajú. Úžasné miesto.

Domnievala som sa, že tieto malé drevenice sú senníkmi. V tomto prípade to však nie sú senníky, ale sezónne obydlia, ktoré slúžili pre dobytok aj rodinu počas leta, keď sa dolu do nižšie položených dedín neschádzalo. V oblasti Kysuckej vrchoviny sa tieto objekty volajú cholvarky. V iných oblastiach Slovenska sa takéto obydlia môžu volať napríklad bačovy, folvary alebo kraviarky. Na trase sú to jediné obydlia. Miesto je naozaj veľmi pekné, a tak to využívame na prestávku. Synček nespí, a tak papáme.

Neskôr, pri pátraní po pôvode dreveníc, som našla na internete neoverenú informáciu, že drevenice sú súčasťou zaniknutej osady s názvom Horné Medzipúpovce. V mape Vás môže zmýliť názov Sihelky, ten vraj však k tomuto miestu nepatrí. Určite ja zaujímavé, že drevenice sú v súkromnom vlastníctve a najmä v letnom období aj vcelku často navštevované. Asi pred 30 rokmi boli za použitia pôvodných technológií zrekonštruované, takmer postavené odznova.

Od cholvariek stúpanie ešte pokračuje lúkami ďalej, dostávame sa o niečo vyššie. V spätnom pohľade sa ukazujú prvé výhľady - na vzdialený a nám známy Mravečník a hrebeň Vojenného. Vpravo od neho vidieť aj špičku kysuckej Ľadonhory. Pozeráme aj na blízky zalesnený hrebeň, na ktorý by sme sa mali oblúkom po značke dostať.

Na konci lúk vchádzame na malý úsek do lesa a cestička sa stáča doľava na sever. Zakrátko z lesa vychádzame. V miernom stúpaní, predtým, ako sa opäť ponárame tento krát do ihličnatého lesa, prechádzame okolo pekného posedu a mierne klesáme dolu.

Ihličnatým lesom

Nasledoval dlhší úsek lesom, bez výhľadov. Hoci bolo inak sucho, poniektoré miesta boli v lese na ceste blatisté, a tak bolo treba dávať pozor. Priznám sa, že sa nám zdal traverz nekonečný, hoci netrval dlhšie ako 30 minút. Je to tým, že sa nevieme dočkať, kedy už z lesa vyjdeme. Synček sedí v nosiči na tatovom chrbte a pospáva.

Kýčerka

Napokon predsa len z lesa vychádzame. Les ustupuje ďalej od cesty. Prichádzame k miestu, kde je smerovník s názvom Kýčerka s výškou 900 m n. m. Je to rovné miesto, kde sa napájame na modrú značku vedúcu hrebeňom, s obmedzenými výhľadmi. Tu stretávame prvých ľudí, ktorí prišli po hrebeni. Stromy sú pomerne vysoké, ale podarí sa mi vľavo zahliadnuť malofatranský Veľký Rozsutec. Pred ním vidíme zalesnený hrebeň Pupova. Časom, keď okolité stromy ešte viac vyrastú, sa výhľady obmedzia ešte viac.

Rozhodujeme sa, že prejdeme kúsok po modrej značke ďalej na najbližší vyvýšený kopček viditeľný aj od smerovníka. Uvidíme, aké budú odtiaľ výhľady. Trochu stúpame už po modrej značke po širokej trávnatej ceste s vysokými trávami naokolo. Prichádzame na miesto, kde sa stromy napravo trochu otvárajú a doprajú nám ďaleké pohľady na kysuckú stranu po pravej strane hrebeňa. Tesne pod hrebeň výhľady nie sú. Synček sa prebudil, a tak vyťahujem piknikovú deku, aby mal svoje pole pôsobnosti. Dlhšiu chvíľu oddychujeme. Sme úprimne radi, že sme sem po počiatočnom blúdení úspešne trafili.

Z Kýčerky môžete po hrebeni pokračovať ďalej po modrej značke až smerom na Kováčku a po asi 30 minútach chôdze z nej po zelenej turistickej značke zísť cez laz Marunovci a Šmehýlovci na cestu vedúcu do Šípkovej a urobiť tak zo Šípkovej okruh. Opačným smerom vedie od Kýčerky po hrebeni modrá značka do sedla Javorinka. Z neho je možné zísť po zelenej značke južným smerom do Zázrivej, ale to je už dlhšia trasa.

My sme sa vracali z Kýčerky rovnakou cestou. Chceli sme si ešte vychutnať cholvarky. Aj na spiatočnej ceste sme si tu hodnú chvíľu posedeli a detailnejšie si toto miesto pofotili. Cez pootvorené dvere na jednej z dreveníc sme opatrne nakukli aj dnu, dýchal tu na nás duch histórie. Cestou z cholvariek do osady sa pozeráme na hrebeň vpravo, teraz už vieme, čo skrýva.

Pár slov na záver

Navštívené miesta majú svoje neopakovateľné čaro. Odporúčam ich všetkým milovníkom prírody, ktorí radi objavujú nepoznané a málo navštevované, ale o to krajšie miesta a nebude im vadiť, že výhľady z Kýčerky sú obmedzené. My sme na celej trase stretli ľudí až na Kýčerke, inak sme putovali po žltej značke sami. Veľmi pekným miestom na trase sú cholvarky, kde sa môžete zastaviť a pokochať krásou tohto nezvyčajného miesta, ktoré by isto vedelo o mnohom rozprávať.