10 pokladov prírody Bratislavského a Trnavského kraja

Tentokrát vám priblížime niektoré z vyhľadávaných aj menej známych prírodných kuriozít v prekrásnom prostredí Malých Karpát, ako aj v ďalších lokalitách v rámci Bratislavského a Trnavského kraja. Či už máte chuť na nenáročnú prechádzku alebo dlhšiu túru spojenú s pôsobivými výhľadmi na okolitú krajinu, z nasledovnej ponuky si určite vyberiete ;)

1. KLOKOČ

Autor: Doronenko (zdroj: commons.wikimedia.org)

Hoci Klokoč patrí v oblasti Malých Karpát k menej turisticky frekventovaným lokalitám, určite si zaslúži vašu pozornosť. Toto meno označuje tak prírodnú rezerváciu s 5. stupňom ochrany, ako aj vrch v nadmorskej výške 661 m n. m. Vybrať sa sem možno z Plaveckého Podhradia, Lošonca alebo Dolných a Horných Orešanov. Na vrchole Klokoča s trávnatým hrebeňom a divozelom nájdete drevený kríž aj vrcholovú knihu a ponúka sa z neho zaujímavý pohľad hlavne na juhovýchodnú časť pohoria.

Chcem navštíviť Klokoč

2. ČIERNA SKALA

Autor: Stanislav Doronenko (zdroj: commons.wikimedia.org)

Čierna skala je prírodná rezervácia v Malých Karpatoch, ktorej dominuje rovnomenný vrch s nadmorskou výškou 662 metrov n. m vynikajúci impozantnými skalnými bralami a vysokánskymi kamennými stenami. Túra k Čiernej skale je vynikajúcim turisitickým zážitkom, ktorý sa vám za výstup odmení nádhernou panorámou malokarpatskej prírody aj vzdialenejšej Podunajskej nížiny. Turisti sem smerujú predovšetkým z obcí Lošonec a Smolenice, pričom v prípade záujmu sa oplatí vydať aj na blízky a nemenej zaujímavý vrch Kršlenica.

Chcem navštíviť Čiernu skalu

3. HLBOČIANSKA DOLINA

Autor: Pudelek (Marcin Szala) (zdroj: commons.wikimedia.org)

Hlbočianska dolina nazývaná tiež dolina Hlboče alebo len Hlboča je považovaná za jednu z najkrajších častí Smolenického krasu a má štatút národnej prírodnej rezervácie. Z obce Smolenice vás k nej privedie modrá turistická značka a v doline sa vyskytujú tak kuriózne skalné útvary, ako aj rozličné teplomilné a suchomilné rastliny a živočíchy. Dominantou doliny je na jej konci Hlbočiansky vodopád napájaný vodami Hlbočianskeho prameňa. Najvýdatnejší je po období dažďov a v jarných mesiacoch, kedy dosahuje dĺžku 9 metrov a predstavuje jediný vodopád Malých Karpát.

Chcem navštíviť Hlbočiansku dolinu

4. JASKYŇA DERAVÁ SKALA

Autor: Doronenko (zdroj: commons.wikimedia.org)

Pomenovanie jaskyňa Deravá skala náleží prírodnej pamiatke v Mokrej doline v Malých Karpatoch. Voľne prístupná jaskyňa leží v nadmorskej výške 460 metrov, kde dosahuje maximálnu výšku 15 m a je dlhá 26 metrov. V období praveku bola osídlená, vďaka čomu v nej boli objavené významné nálezy z obdobia paleolitu a neolitu, ako napríklad hrot z mamutieho kla, kamenné sekery alebo pozostatky keramiky. Jaskyňa je dostupná v rámci náučného chodníka Plavecký kras vedúceho z Plaveckého Mikuláša a v jej blízkosti leží tiež neprístupná jaskyňa Tmavá skala.

Chcem navštíviť jaskyňu Deravá skala

5. SANDBERG

Autor: Doronenko (zdroj: commons.wikimedia.org)

Pod názvom Sandberg si možno predstaviť nevšedný pieskový vrch, ktorý je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Vyniká svojou geologickou štruktúrou, teplomilnou flórou a faunou, hniezdami vtáčika včelárika zlatého a významnými archeologickými objavmi spred miliónov rokov. Z čias praveku sa v Sandbergu zachovali napríklad žraločie zuby, rôzne lastúrniky, ulitníky alebo časť veľrybých kostí. Do lokality sa možno dostať z mestskej časti Bratislavy Devínska Nová Ves po náučnom chodníku s piatimi informačnými tabuľami. 

Chcem navštíviť Sandberg

6. ČERTOV ŽĽAB

Autor: Doronenko (zdroj: commons.wikimedia.org)

Napriek strašidelnému názvu sa v Čertovom žľabe nemusíte obávať žiadnych nadprirodzených výjavov. Ide o prírodnú pamiatku v Malých Karpatoch s 5. stupňom ochrany, ktorá má charakter strmej kaňonovitej rokliny bohatej na výskyt puklinových škrapov krasového pôvodu. Dostanete sa sem z obce Smolenice po zelenej trase, ktorá po prechode cez Čertov žľab pokračuje až na vrch Záruby, ktorý je s výškou 768 metrov n. m. najvyšším vrchom Malých Karpát. 

Chcem navštíviť Čertov žľab

7. TARICOVÉ SKALY

Autor: Stanislav Doronenko (zdroj: commons.wikimedia.org)

Obce Rohožník a Sološnica v okrese Malacky sú najčastejšími východiskovými bodmi pre príjemný výlet k Taricovým skalám. Prírodná kuriozita sa nachádza v krásnom prostredí Malých Karpát, kde je učupená na pomedzí vrchu Vysoká a sedla Skalka. Predstavuje čiastočne sutinové skalisko, na ktorých rastie trvalka tarica skalná, podľa ktorej nesú Taricové skaly svoje meno. Z ich vrchola sa môžete kochať krásnymi pohľadmi na okolie a v zimnej sezóne oblasť obľubujú aj priaznivci bežeckého lyžovania.

Chcem navštíviť Taricové skaly

8. PRÍRODNÁ REZERVÁCIA ŠÚR

Autor: Bratislavcan85 (zdroj: commons.wikimedia.org)

Pri obci Svätý Jur sa na ploche 655 hektárov rozkladá národná prírodná rezervácia Šúr, pre ktorú sú charakteristické mokrade, pozostatky jelšových lesov a rašeliniská. Do jej teritória spadá tiež dubovobrestový les Panónsky háj a v rezervácii pôsobí Biologická stanica Šúr ako vysunuté pracovisko Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Pre návštevníkov je obzvlášť atraktívny náučný chodník Prírodné klenoty Šúru v dĺžke 4, 1 km smerujúci od Fanglovského potoku do Čiernej Vody, miestnej časti susednej obce Chorvátsky Grob. 

Chcem navštíviť prírodnú rezerváciu Šúr

9. JASKYŇA DRINY

Autor: Xmetov (zdroj: commons.wikimedia.org)

Jediná verejnosti prístupná jaskyňa na území západného Slovenska vás zaujme svojou bohatou kvapľovou výzdobou, puklinovými chodbami a sieňami. Cez jaskyňu vedie prehliadkový okruh v dĺžke 450 metrov, ktorý možno zdolať približne za polhodinu. Najjednoduchší prístup k jaskyni ponúka žltá trasa vedúca z rekreačnej oblasti Jahodník pri obci Smolenice, v prípade záujmu si však môžete dopriať aj dlhšiu prechádzku od rozprávkovo pôsobiaceho Smolenického zámku a priľahlého parku.

Chcem navštíviť jaskyňu Driny

10. VÁPENNÁ / ROŠTÚN

Autor: Lure (zdroj: commons.wikimedia.org)

V neposlednom rade sa v Malých Karpatoch oplatí zamieriť na tretí najvyšší vrch pohoria nazývaný buď Vápenná alebo Roštún. Je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie s 5. stupňom ochrany a jeho vrchol pokrývajú nevšedné skalné veže a bralá. Na vrch s výškou 752 m n. m. sa možno vybrať po zelenej trase zo Sološnice alebo po žltej z Plaveckého Podhradia. Od roku 2003 zdobí vrch Vápennej respektíve Roštúna železobetónová rozhľadňa vysoká 5 metrov, odkiaľ máte ako na dlani Pezinské Karpaty, Podunajskú pahorkatinu či Borskú nížinu.   

Chcem navštíviť Vápennú / Roštún