Niekoľko desiatkok netradičných gúľ z kameňa je najväčším zoskupením podobných objektov v Európe a od roku 2003 aj prírodnou pamiatkou. Natrafíte na ne v Čadci, konkrétnejšie v lokalite Megoňky pri mestskej časti Milošová neďaleko hraníc s ČR. Zatiaľčo niektoré z gulí sú pomerne nevýrazné, iné dosahujú až priemer 2, 6 metra a všetky majú pravidelný okrúhly tvar. Podarilo sa ich objaviť počas ťažby v kameňolome Padyšák v roku 1988 a proces ich vzniku je dodnes záhadou. Jednou z vedeckých teórií napríklad je, že kamenné gule Megoňky sú rovnako staré ako tunajšie pieskovce a do guľatého tvaru ich vymodelovala v praveku podmorská voda, hoci podľa špekulantov boli do veci zapletení určite aj mimozemšťania.
Hoci na Slovensku sa nachádza značné množstvo hradov, žiaden z nich však nie je tak preslávený záhadami, povesťami a mystickou atmosférou ako zrúcanina hradu Sitno. Hrad známy aj ako Sitniansky dominuje vrchu Sitno, ktorý vytvorila kedysi sopečná aktivita nad obcou Ilija v Štiavnických vrchoch. Opevnené hradisko stálo na tom istom mieste už v praveku a v 13. storočí ho nahradil stredoveký hrad, ktorý sa neskôr ocitol v ruinách. Tvrdí sa, že sitnianski rytieri tu prebývajú dodnes a ak sa tunajšie obyvateľstvo ocitne v núdzi, vrch Sitno sa otvorí a statoční rytieri mu prídu na pomoc. Iní označovali Sitno za pekelnú bránu, domov nenarodených duší, strážcu zlatého pokladu či obdobu antického Olympu obývaného bohmi.
Tajomný rád templárskych rytierov pôsobil v stredoveku možno aj na Slovensku, čo majú potvrdzovať viaceré miesta vrátane Kostola všetkých svätých v Ludrovej. Gotický kostolík datovaný do 13. storočia vo svojom interiéri chráni vzácne nástenné maľby s biblickými výjavmi a dnes ho spravuje Liptovské múzeum v Ružomberku. Verí sa, že od roku 1230 je v kostole pochovaný templársky majster Johann Gottfried von Herberstein spolu so svojim pokladom. Raz za čas sa v kostole obklopenom bielym múrom majú zjavovať aj duchovia zosnulých a ich procesie smerujúce do kostola z cintorína. Známa je tiež historka o podzemných chodbách spájajúcich kostol v Ludrovej s templárskym kláštorom na vrchu Mních.
Val obrov, Slovenský čínsky múr, Spečený val, Fossa giganteum alebo Čertov múr. Pod niektorým z týchto početných mien ste možno už počuli o dlhom vale siahajúcom od vrchu Sitno až k rieke Ipeľ a pokračujúcom zrejme až do Maďarska a do Poľska. Násyp zo zeminy a kameňov má miestami šírku až 15 metrov, výšku od dvoch do štyroch metrov a je charakteristický spečenou zemou. Veľkou záhadou Spečeného valu je na obranu proti komu a kým bol postavený. Za jeho staviteľov sú označovaní obri, čerti, Kelti, Rimania, Germáni, ba dokonca aj mimozemské civilizácie. Dobre zachovanú časť valu si môžete pozrieť napríklad na vrchu Vtáčnik, kam vás z blízkej obce Pečenice v levickom okrese dovedie náučný chodník.
Domovom hradu Sklabiňa nazývaného aj Sklabinský hrad je Kantorská dolina vo Veľkej Fatre nad Sklabinským Podzámkom v martinskom okrese. Pôvodné drevené hradisko nahradil v 13. storočí hrad riadiaci stolicu Turiec, ktorý menil v priebehu storočí svoju podobu až do súčasnej zrúcaniny so zachovanými základmi a zvyškami kaplnky. Hovorí sa, že v čase búrok tu možno vidieť beztvarého tmavého rytiera a počuť tajomné hlasy a rinčanie reťazí. Podzemné priestory obýva vraj tiež gigantické hadisko živiace sa krvou a vínom, ktorého nevyčerpateľné zásoby pod hradom udržujú hada s uhrančivým pohľadom pri živote dodnes. Vďaka svojim záhadam Sklabiňa odjakživa priťahovala priaznivcov čiernej mágie a okultistov.
Už zo svojej podstaty sa sídla katov spájajú so zimomriavkami a hoci ich nájdete vo viacerých slovenských mestách, najviac tajomna sa sústreďuje v Katovom dome v Trenčíne. Pod Trenčianskym hradom prebýval popravca počas 16. - 17. storočia v meštianskom dome spolu s väzením a mučiarňou, ktorej nástroje sú tu k videniu aj v súčasnosti. Mestské kroniky píšu o tom, že kat popri zločincoch popravil aj mnoho nevinných ľudí a napokon skončil pre krádrež na popravisku aj on sám. V jeho obydlí sa vraj veci občas hýbu samé od seba a môžete tu začuť aj čudné zvuky. Rastúci počet podobných zážitkov viedol až k tomu, že v roku 2006 Katov dom hostiaci expozície Trenčianskeho múzea posvätil miestny farár.
Slovenský Stonehenge môžete obdivovať v areáli manufaktúry v meste Holíč v skalickom okrese. Dominuje mu menhir vo výške cez dva metre, ktorého tieň dopadajúci na okolité kamene vo vodorovnej polohe funguje ako slnečné hodiny, ktorých presnosť je najväčšia v čase letného slnovratu. Niektoré z Holíčskych megalitov zdobia mysteriózne rytiny a symboly, ktorých autorov zatiaľ nepoznáme. Skupinka 22 kameňov s kultovým významom bola objavená v roku 1988 pri výstavbe sídliska a následne z iniciatívy etnológa Rudolfa Irša prenesená na súčasné miesto, kde ju usporiadali do tvaru, aký mohla mať v čase doby železnej, kedy boli pravdedpodobne Holíčske megality postavené.
Bojnický zámok si spájame hlavne s rozprávkami, viažu sa však k nemu aj podivuhodné záhady a to hlavne v súvislosti s hrobkou, v ktorej sarkofágu je pochovaný gróf Ján František Pálfi. Niekoľko dekád po smrti grófa v roku 1908 začala zo sarkofágu prameniť neznáma tekutina pripomínajúca med. Tú vedci označili po rozbore za mineralizované pozostatky Pálfiho tela vytvorené chemickou reakciou, tekutina však tlač súčasne začala považovať za slzy, ktoré mal zosnulý gróf roniť zo žiaľu, že jeho potomkovia nerešpektovali jeho poslednú vôľu a mnohé predmety vo vlastníctve zámku predali. Smútiť mal gróf Pálfi aj za oltárom ukradnutým v roku 1933, po ktorého návrate z Prahy v roku 1995 čudný jav vytekajúcej tekutiny náhle ustal.
Vrch Velestúr situovaný v Kremnických vrchoch v 70. rokoch 19. storočia preslávil objav archivára Pavla Križka, ktorý dostal meno Velestúrsky nápis. Zdobí jednu z miestnych andezitových skál, do ktorej ho v runovom písme mali vyryť Slovania v období praveku. Jeho autenticita je sporná, podľa niektorých ho vytvorili skôr Kelti a podľa iných ide o podvod z čias slovenského národného obrodenia podčiarkujúci prepojenie Slovákov so Slovanmi. Nič to však nemení na tom, že názov vrchu v sebe nesie mená dvoch slovanských bohov, Velesa a Tura a považuje sa za potenciálne obetné miesto, vďaka čomu priťahuje nadšencov tajomna a histórie. Velestúr je dostupný z mesta Kremnica, ako aj z obcí Malachov a Horné Pršany.
Legendy hovoria o tom, že Slovensko v dávnej minulosti obývali aj draky, z ktorých jeden mal prebývať v jaskyni na území Národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly. Jaskyňa preto nesie pomenovanie Šarkania diera a aj keď sa v nej dôkazy o dračej prítomnosti dosiaľ nenašli, vie sa, že tu istý čas žil dnes už vyhynutý jaskynný medveď a v mladšej dobe kamennej praveký človek, čo z lokality robí dôležité archeologické nálezisko. Jaskyňa Šarkania diera s výškou 20 metrov a dĺžkou 58 metrov má tvar pukliny a štatút národnej prírodnej pamiatky. Turistom je táto jaskyňa voľne prístupná, patrí k vyhľadávaným cieľom výletov v okolí Žiliny a vybrať sa k nej môžete z obce Súľov - Hradná v okrese Bytča.