10 najväčších kuriozít slovenskej prírody

O krásach slovenskej prírody s jej horami, dolinami, riekami, jazerami, jaskyňami a inými atraktívami nemožno pochybovať. Niektoré z úkazov slovenskej prírody sú však tak neobvyklé, až sú jedinečné nielen v rámci Slovenska, ale aj za hranicami. A práve podobným kuriozitám slovenskej prírody sme sa tentokrát rozhodli venovať našu pozornosť.

1. BADÍNSKY PRALES

Autor: Gasparct (zdroj: sk.wikipedia.org)

Domovom Badínskeho pralesa sú Kremnické vrchy pri obci Badín v okrese Banská Bystrica. Prales sa pôvodne nazýval Kulisovo a z jeho celkovej rozlohy 30 ha je 23, 75 ha od roku 1913 ochranným pásmom. V roku 1994 získal Badínsky prales štatút národnej prírodnej rezervácie a dostupný je buď v doprovode lesníckeho sprievodcu alebo vo forme odbornej exkurzie. Je dôležité neopúšťať náučný chodník dlhý asi kilometer, aby sa mohol zachovať nepoškodený originálny vzhľad pralesa karpatských lesov s jeho stáročnými jedľami, machom pokrytou zemou a vzácnymi živočíšnymi druhmi ako je rys ostrovid, mlok karpatský a fúzač alpský. Odporúčame výlet prepojiť s návštevou blízkej tiesňavy a vodopádu v Malachove.

Chcem navštíviť Badínsky prales

2. KRÁTER VO VYŠNÝCH RUŽBACHOCH

Autor: Slav Sepo (zdroj: commons.wikimedia.org)

Jazierko Kráter alebo ak chcete Kráter vo Vyšných Ružbachoch je travertínovou vodnou plochou s priemerom 20 metrov a hĺbkou troch metrov. Ide o najväčší prírodný kráter s termálnou vodou na Slovensku, ktorý za svoj pôvod vďačí spolupráci travertínov s prameňmi s vysokým obsahom minerálov a vápnika. Voda v Kratéri dosahuje teplotu 20 stupňov Celzia a priteká sem z Belianskych Tatier. Nakoľko je Kráter chránený zákonom a spadá do územia Národného parku Pieniny, kúpanie v ňom nie je povolené, nič vám však nebráni využiť jeho jedinečnú fotogenickosť pre unikátne zábery. Neďaleko sa nachádza aj pár menších a suchých kráterov a tiež kuriózne Sochárske sympózium a Biely kúpeľný dom.

Chcem navštíviť Kráter vo Vyšných Ružbachoch

3. DEVÍNSKA KOBYLA

Autor: Svetovid (zdroj: sk.wikipedia.org)

Táto národná prírodná rezervácia sa rozprestiera v Malých Karpatoch pri Devínskej Novej Vsi, Devíne a Dúbravke len kúsok od hraníc s Rakúskom. Jej územie s rozlohou presahujúcou 100 hektárov je chránené od roku 1964 a našli sa na ňom stopy osídlenia staré tisícky rokov. Nájdu sa tu mnohé rastlinné a živočíšne druhy, vrátane vzácneho fúzača veľkého, sokola myšiara a sokola rároha, ako aj chránených poniklecov a driene. Devínsku Kobylu najlepšie prejdete po 4 kilometre dlhom náučnom chodníku, v rámci ktorého môžete obdivovať aj unikátny pieskový vrch Sandberg, významné archeologické nálezisko z čias praveku. Vychádzku si môžete predĺžiť aj o výstup na Devín alebo spoznanie Villa rustica.

Chcem navštíviť Devínsku Kobylu

4. KAMENNÝ VODOPÁD ŠOMOŠKA

Autor: Ladislav Luppa (zdroj: commons.wikimedia.org)

Obec Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec je možno malá, v jej okolí sa však ukrývajú viaceré veľké poklady. Prvým je ruina hradu Šomoška na vývyšenom mieste a druhým unikátny kamenný vodopád a priľahlé kamenné more z bazaltu, ktoré sa čiastočne využilo pri stavbe hradu v 13. storočí. Všetky tieto kuriozity sú pritom súčasťou 1, 6 kilometra dlhého Náučného chodníka Šomoška obohateného o informačné tabule v rovnomennej Národnej rezervácii v Cerovej vrchovine. Kamenný vodopád Šomoška je čadičového pôvodu, dosahuje výšku 9 metrov a tvoria ho desiatky šesť- a päť - hranných čadičových stĺpov. Sopečná aktivita ho vytvorila pred približne štyrmi miliónmi rokov.

Chcem navštíviť Kamenný vodopád Šomoška

5. HERLIANSKY GEJZÍR

Autor: Ing. Mgr. Jozef Kotulič (zdroj: sk.m.wikipedia.org)

Priamo uprostred historického parku obce Herľany pri Košiciach v oblasti Slanských vrchov je situovaný jedinečný Herliansky gejzír, jeden z mála studených gejzírov v Európe. Od roku 1987 má štatút Národnej prírodnej pamiatky a v budúcnosti bude možno zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva ľudstva UNESCO. Herliansky gejzír sa prediera zo zeme od roku 1872, kedy po prvýkrát vystrelil do vzduchu počas výstavby tunajších kúpeľov. Voda gejzíra disponuje vysokým obsahom minerálov a jej erupciu zapríčiňuje kysličník uhličitý. Erupcie gejzíra prebiehajú každých 34 - 36 hodín, trvajú asi 25 minút a dátum a čas nasledujúcej erupcie si môžete zistiť napríklad na oficiálnej stránke obce Herľany.

Chcem navštíviť Herliansky gejzír

6. LESOPARK BEREK

Autor: Bojars (zdroj: sk.m.wikipedia.org)

Príjemné miesto priam stvorené pre oddychovú prechádzku patrí do mestskej časti Veľký háj v meste Nové Zámky. Na území Lesoparku Berek niekoľko zákonom chránených stromov vrátane dvestoročného a 30 metrov vysokého duba, ako aj mnohé javory, gaštany a pagaštany. Po lesoparku sa dostanete pešky alebo na bicykli po prechode mostom ponad rieku Nitru, za ktorým leží lesná čárda, ako aj príjemná záhradná reštaurácia. Lesoparkom prechádza náučný chodník, ktorý sa člení na tri okruhy a disponuje viacerými informačnými tabuľami. Zatiaľčo Lesopark Berek je situovaný v juhozápadnej časti mesta, tá severovýchodná hostí prírodnú rezerváciu s vodnými kaskádami Zúgov.

Chcem navštíviť Lesopark Berek

7. BEŠEŇOVSKÉ TRAVERTÍNY

Autor: Michal Jakubský (zdroj: sk.wikipedia.org)

O termálnom kúpalisku Gino Paradise Bešeňová vie z vlastnej skúsenosti alebo z počutia asi každý. Menej je však známe iné atraktívum tejto liptovskej obce a tým sú Bešeňovské travertíny, teda skupinka sladkovodných vápencov a kamenných kaskád zdobených prúdmi vody s obsahom vápnika, železa, horčíka a síry. Tieto látky dodávajú skalám lesk a netradičné farby v odtieňoch oranžovej, žltej, červenej či hnedej farby. Travertíny ležia neďaleko severnej časti Bešeňovej, kde zaberajú rozlohu 3, 18 hektára, vznikli spoločným pôsobením vody s minerálnymi látkami a najlepší pohľad sa vám na ne naskytne od skalného útvaru menom Kaplnka. Od roku 1984 sú Bešeňovské travertíny chránenou prírodnou pamiatkou.

Chcem navštíviť Bešeňovské travertíny

8. DOBROČSKÝ PRALES

Autor: Marian Lacko (zdroj: commons.wikimedia.org)

Významný a prastarý Dobročský prales sa rozkladá v doline Brôtovo neďaleko miestnej časti obce Čierny Balog, Dobroč. Ide o Národnú prírodnú rezerváciu, ktorá je prísne chránená a od roku 1996 sa do nej umožňuje vstup len odborným exkurziám. Je však možné prejsť sa po exkurznom chodníku okolo pralesa a to s odborným sprievodcom, ktorého zabezpečuje miestna Vidiecka rozvojová aktivita Vydra. Dobročský prales s rozlohou 104 hektárov je vlastne pozostatkom pôvodného lesa, ktorý sa formoval stovky až tisícky rokov a aj preto je jeho flóra a fauna veľmi vzácna. Určite nevynechajte v regióne ani návštevu Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline, ozajstnej studnici poznatkov o našich lesoch a lesníctve.

Chcem navštíviť Dobročský prales

9. BOTANICKÝ PARK LEDNICKÉ ROVNE

Autor: Peter Mikšík (zdroj: sk.m.wikipedia.org)

Obec Lednické Rovne v okrese Púchov sa na svojom území môže pochváliť prítomnosťou Slovenského sklárskeho múzea aj renesančného kaštieľa, ktorý obklopuje nádherný botanický park. Ten na konci 18. storočia nechal vytvoriť gróf Asperemont a inšpiroval sa pritom klasickou podobou anglických parkov. K tomu mu dopomohol tak uhorský lekár a botanik Anton Rochel, ako aj privezenie pôsobivých kanadských topolí z Holandska. Pomedzi vegetáciu Botanického parku Lednické Rovne vyrastá aj renesančné mauzóleum, kostolná veža slúžiaca v minulosti na rozhliadku a cintorín. K parku s rozlohou 20 hektárov patrí taktiež jazierko, ktorému dominuje socha boha Neptúna, gaštanová alej a mohutná chránená lipa.

Chcem navštíviť Botanický park Lednické Rovne

10. KORŇANSKÝ ROPNÝ PRAMEŇ

Autor: Michal Jakubský (zdroj: commons.wikimedia.org)

Jedna z hlavných atrakcií kysuckej obce Korňa v okrese Čadca možno na prvý pohľad zaujímavo nevyzerá, ide však o jediný výtok ropy na povrchu v rámci Strednej Európy. Korňanskému ropnému prameňu tak právom prináleží od roku 1984 titul prírodnej pamiatky, ako aj miesto v našom článku. Ropa tu vyviera na povrch niekedy aj v spoločnosti metánu a zachytáva sa v jazierku s priemerom do dvoch metrov. Táto ropa má dostatočnú kvalitu, súčasne sa prieskumnými vrtmi preukázalo, že jej ložisko nie je dostatočne veľké nato, aby sa v obci Korňa oplatilo ťažiť ropu, hoci jej obyvatelia ju kedysi čiastočne používali na kúrenie a svietenie. Prameň je voľne a ľahko dostupný turistom.

Chcem navštíviť Korňanský ropný prameň